Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravujeme v spolupráci s Aktuality.sk. Nájdete v nich príbehy pamätníkov z archívu Memory of Nations. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Josef Nový: Rusi sa na letisku správali ako doma a mali obrovskú spotrebu zdrojov
Josef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Karel Šling: Brat musel napísať referát o tom, ako nášho otca odsúdili na smrť
Ak môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.
Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77. Podcast nájdete tu. Podcastový kanál na Spotify
Jan Dorúšek: Mal priateľa, volal sa Gabčík
Keď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Jozef Gabčík. Áno, ten slávny Jozef Gabčík, legendárna postava druhého odboja, parašutista z výsadku „Anthropoid“, účastník operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jozefom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Zdenka Koláriková: Bolo to strašné. Vojská našich „spojencov“ prišli v noci ako zlodeji
Zdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Burger: Keď som si ľahol na moste, želal som si, aby som sa už nezobudil
Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Liana Hanusová: Škoda každého zmareného života
Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Jehuda Bacon: Mohol som opäť plakať. Bol som znova človekom
Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Dalibor Norský: Povedal som si, že z Frenštátu odídu ruskí vojaci ako prví. A dokázali sme to!
Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tomáš Radil: Ten dym – to sú tvoji príbuzní
Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Milan Kužela: Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedať
Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Emil Boček: Havária hneď po štarte končieva smrťou, mal som veľké šťastie
Emil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Hedviga Bôriková: Mŕtvym vojakom som vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby sa nezničili krvou
Obaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Stavrovský: Vedel som, že tu nemáme budúcnosť
Dejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine. Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovský s manželkou Juditou. Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Pavol Foltýn: Na Slovensku sme sa nenaučili tolerovať jeden druhého
Rodičia Pavla Foltýna pochádzajú zo židovských rodín z Jelšavy a z Revúcej. Až ako dospelý sa postupne dozvedal o traumatických zážitkoch svojej matky, ktorá prežila koncentračný tábor i pochod smrti. Otec sa počas 2. svetovej vojny dostal do pracovného tábora na Ukrajine a potom v Jelšave a neskôr sa zapojil partizánskeho odboja. Už po revolúcii odišiel so svojou rodinou do Izraela, kde aj momentálne žije a považuje ho za svoj domov, aj keď Slovensko má rád. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Yuri Dojc: Fotografia mi dala možnosť urobiť si pamiatku na ľudí
Mnoho z nás si možno ani neuvedomuje, aká dôležitá môže byť práca fotografa. Či už sú to fotografie zaslúžilých vojakov, ľudí preživších holokaust alebo akýchkoľvek hrdinov doby. Sú najkrajšou pamiatkou, vďaka ktorej si ich môže pripomínať každá nasledujúca generácia. S úctou a pokorou, tak ich fotografuje Yuri Dojč. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Zuzana Sternová: Som tu, lebo tu nikto iný nie je
Zuzana Sternová sa narodila v Nitre v roku 1947 ako dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust. Sama hovorí, že žije len vďaka tomu, že zomreli prví partneri jej rodičov. Dnes je jednou z najvýraznejších osobností slovenského stavebníctva a prvou profesorkou v odbore teórie a konštrukcií pozemných stavieb. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
David Sivor: Ja som v skrývaní videl hru na schovávačku, ale zachránilo mi to život
Do života Davida Sivora zasiahla 2. svetová vojna, keď bol ešte len chlapec. Viacerí členovia jeho rodiny boli deportovaní do koncentrákov, skončili tam i jeho matka a babička, ktoré sa, našťastie, z tábora v Terezíne vrátili. David prežil vo viacerých úkrytoch posledné vojnové mesiace sám, po vojne sa však rodina opäť zišla. Keď po krátkej chvíli slobody vystriedala v Československu fašistickú totalitu tá komunistická, sotva 15-ročný David odišiel do Izraela, kde sa s rodinou znova stretol až po dlhých 15 rokoch. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tomáš Lang: Obete holokaustu sú obeťami hromadnej vraždy civilného obyvateľstva
Tomáš Lang osirel počas druhej svetovej vojny. Kým otec zomrel na východnom fronte v ruskom zajatí, život mamičky sa skončil počas pochodu smrti. Prejavy antisemitizmu ho sprevádzali aj v povojnovom období. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, dlhodobo sa vo svojej knižnej tvorbe venuje práve holokaustu a antisemitizmu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Katarína Šimončičová: Ľudia by sa naozaj nemali báť
Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Danielle Vago: 22. augusta sme sa mali vrátiť a 21. prišli Rusi. Domov sme sa nevrátili
Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Ernest Stredňanský: Najvyššou výsadou človeka je sloboda
Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.
Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Gila Fatran: Bombardovanie jej zachránilo život
Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži – s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Hilda Svátková: Vrátiť sa z Palestíny bolo najhoršie rozhodnutie mojich rodičov
Hilda Svátková sa narodila v Tel Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. A samozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Judita Stavrovská: Ako novorodeniatko zachránila život svojim rodičom
Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Boris Strečanský: Cieľom každého boja nemusí byť výhra
Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Oskar Winkler: Týfus, týfus, všade týfus. Všade boli mŕtvoly
Oskar Winkler sa narodil v období, ktoré bolo pre židovských občanov vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky jedno z tých najtragickejších vôbec. Do obdobia tesne pred prijatím Židovského kódexu – právnej normy, ktorá ovplyvnila aj jeho život už v útlom veku. Prvej vlne transportov sa rodina pamätníka vyhla. Po vypuknutí Povstania a pred obnovením deportácií sa spolu s blízkymi ukrývali v bunkri v okolí Starej Ľubovne. Nemeckí vojaci ich však nakoniec v lesoch našli. Pamätník tak vo veku necelých štyroch rokov prežil útrapy koncentračného tábora. Príbeh v roku 2020 zaznamenal a spracoval Martin Rodák. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Anton Pasternák: Otec sa domov vrátil z 10-člennej rodiny sám
Na životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity. Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Irena Macsiczová Príkopská: U nás na dvore aj psy štekali len po maďarsky
„Darmo som zo starej, starobylej maďarskej rodiny, ja som Slovenka.“ Žena, ktorá sa narodila v Bernolákove, niekdajšom Čeklísi, a je živou svedkyňou osudov maďarského obyvateľstva na Slovensku. Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk. Zažila slovenský štát, nútené vysťahovanie do Maďarska po vojne, komunistickú šikanu kvôli tomu, že jej otec bol úspešný majiteľ veľkej obuvníckej dielne. „Ja som sa tu narodila, tu som sa vydala, odtiaľ som odišla a sem som sa mohla vrátiť,“ hovorí. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alica Weiszfeiler: Dodnes ma prepadajú úzkosti a strachy
Príbeh Alice Weiszfeiler dokonale zobrazuje vtedajšiu šialenú dobu. Narodila sa v roku 1933 v Moravskej Ostrave do rodiny slovenského pôvodu. V roku 1939 celú rodinu vyhnali z Moravy. V Bratislave žili neistý život – kvôli židovskému pôvodu. Na prelome rokov 1940 a 1941 sa presťahovali do Kežmarku, kde zažili silnejúci antisemitizmus. Ukrývali sa pred nacistami. V roku 1944 boli transportovaní do koncentračného tábora. Alica prežila koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Po štúdiu v Belgicku emigrovala do Izraela. Hudobné ukážky sú doplnené o tvorbu skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Eva Tokodi Adamík: Jej mama pomohla s emigráciou rodine, bola za to väznená
„Ja som taká, že keď nadávajú na Maďarov, tak som veľká Maďarka… Keď nadávajú na Slovákov, tak som veľká Slovenka.“ – To hovorí Eva Tokodi Adamík, príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Československu a dcéra veľmi odvážnej ženy, ktorá v neľahkých časoch pomohla v úteku za hranice rodine Reitmanovcov. Bol medzi nimi aj Ivan Reitman, známy režisér, tvorca filmov Krotitelia duchov a jeho pokračovania. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Samuel Vízner: Boli sme dvaja bratia a mali sme vojnovú sestričku
Pán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránila malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Marie Sidorová: Nepotrebovala som žiadnu hodnosť, mala som zdravotnícku uniformu
Keby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Michal Čonka: Prežívali pri ohni pred spáleným domom, pol roka nevideli chlieb
Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená. Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Vlado Zboroň: Bola sila, že sme sa stretli práve my, bez hereckých škôl
V kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec so zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stal sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Lea Schreiber: nikdy nehovorili o tom, čo sa nám stalo cez vojnu
Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Milan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sám
V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Júliu Ševčíkovú komunisti vďaka viere vykorenili z rodnej krajiny
Dvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi. Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Konštantín Nürnberg: Nenávisť voči Židom pokračovala, aj keď sa vrátili z koncentrákov
Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Ladislav Kmetík: Keď som videl, čo sa deje, nemohol som sa len prizerať
Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Paulína Dubeňová: Každý pomáhal ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som piekla
Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Leo Žalio bol francúzskym partizánom
Leo Žalio sa narodil v roku 1923 v mestečku Vianne v juhozápadnom Francúzsku. V 20. rokoch bola v Čechách veľká nezamestnanosť, čo donútilo Žaliových rodičov, pôvodom z Južnej Moravy, odísť v roku 1921 za prácou do Francúzska do mesta Vianne, kde sa vtedy zakladala skláreň. Jej riaditeľ, pôvodom Čiech, urobil vo svojej bývalej vlasti nábor. Leo teda prežíval detstvo vo Francúzsku. A práve tu sa pridal k partizánskemu odboju. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Anna Bergerová: Moja puberta – to bola nenávisť k nacistom
Keď počas 2. svetovej vojny obsadili nemeckí vojaci dom, v ktorom žila Anna Bergerová, spolu s matkou a sestrou utiekli a pridali sa k partizánskemu oddielu Čapajev. Tu pôsobila Anna ako ošetrovateľka, obe sestry pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny. Spolu s partizánmi prežili 3 ženy aj pretrhnutie nemeckého frontu a spojenie s Červenou armádou pri Kalinove, prvej oslobodenej dedine. Ako ošetrovateľka pomáhala mladučká Anna nielen partizánom, ale aj raneným vojakom vracajúcim sa z frontu a väzňom prepusteným z koncentračných táborov. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Alexander Bachnár: Deportovať sa nedáme, budeme sa brániť
Príbeh Alexandra Bachnára by sme dnes mohli označiť ako akčný: Pochádzal z veľmi chudobnej topoľčianskej židovskej rodiny, podarilo sa mu prežiť transport, v koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch sa zúčastnil ozbrojeného odboja, po vypukutí SNP so svojimi spolubojovníkmi prevzali moc a išli bojovať do povstania – tu viedol židovskú partizánsku skupinu, zloženú zo svojich spoluväzňov. A to je ešte stále len časť príbehu. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Štefan Horský: V auguste 1968 sme si plnili základnú povinnosť – informovať
Rozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Tereza Wiesnerová: Zmysel pre humor je moje šťastie
Tereza Wiesnerová spolu so sestrou ako jedna z mála spomedzi topoľčianskych židov prežila holokaust. Dodnes má na ruke vytetované číslo z Osvienčimu, hoci viacerí židia si ho dávajú odstrániť. ,Môj dermatológ povedal, že je to hrdosť,´ hovorí plynule po slovensky bez prízvuku žena, ktorá už šesťdesiatšesť rokov žije mimo Slovenska. V roku 1949 sa totiž s príchodom komunizmu a kvôli stále prítomnému antisemitizmu s manželom rozhodli zo Slovenska odísť. Rozpráva s úsmevom, no dodáva, že vnútri to má úplne inak. Podcast nájdete tu Podcastový kanál na Spotify
Katarína Lokšová-Ráczová: Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 zmenili svet
Pani Katarína Lokšová-Ráczová sa narodila do zmiešanej maďarsko-židovskej rodiny. Jej otec, Oliver Rácz, vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi, zachránil počas 2. svetovej vojny pred deportáciou do koncentračného tábora niekoľko ľudí, medzi ktorými bola aj Katarínina matka. Rodičia podporovali svoju dcéru v športe a Kataríne učaroval šerm, ktorému sa zasvätila celý svoj život.
Mimoriadne úspechy dosiahla ako niekoľkonásobná majsterka Československa, ktoré reprezentovala na mnohých medzinárodných súťažiach, ale aj na 3 olympiádach. Po ukončení vrcholovej kariéry sa venovala výchove mladých šermiarskych talentov, ďalej aktívne pracovala v olympijskom hnutí a stala sa zakladateľkou slovenského Klubu fair play a národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.
Eva Karvašová: Vždy môžeš povedať nie. Aj eštebákovi
Eva Karvašová sa narodila v roku 1932 v Piešťanoch v rodine lekárnika. Prenasledovaný bol jej otec a tiež prvý aj druhý manžel. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo dievčina partizánom napájala kone.
Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhý bol perzekvovaný ako nepriateľská osoba. Eva Karvašová si teda na pokojný život nikdy nezvykla. Keď jej však ŠtB ponúkala „lepší život” výmenou za spoluprácu, rázne odmietla. Druhým manželom Evy Karvašovej bol známy dramatik Peter Karvaš, ktorý mal po odmietnutí sovietskej invázie v roku 1968 zákaz písať a vyučovať.
Magdaléna Vášáryová: Chcem žiť v režime, kde ľudia nemusia byť hrdinami
Už v detstve si užila, čo to znamená „pozornosť“ ŠtB. Známa herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová je vyštudovaná sociologička a na hereckú dráhu ju nasmerovalo to, že jej komunisti zakázali akademickú kariéru.
Po tom, čo sa rozlúčila s herectvom, zažila priam thrillerové príbehy ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa v Rakúsku. Samozrejme, zažila aj konflikty s Vladimírom Mečiarom.
Juraj Stern: To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliť
Profesor Juraj Stern prežil holokaust, komunizmus, politický tlak zo strany ŠtB a v 90. rokoch sa neváhal postaviť ani Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike, ktorá zo Slovenska spravila „čiernu dieru Európy“, ako nás v tom čase nazvala bývalá americká šéfka diplomacie Madelaine Albrightová.
Marianna Krajčírová: Legendárna gymnastka, ktorá nosila medaily z vrcholných súťaží
Marianna Némethová, rodená Krajčírová, je nositeľkou mnohých vzácnych titulov a právom jej patrí oslovenie športová legenda, gymnastka Slovenska 20. storočia či majsterka Československa.
Pani Marianna, ktorá svoj život zasvätila gymnastike, je tiež živým dôkazom toho, že keď sa túžba, cieľavedomosť a vytrvalosť stretnú s tvrdou prácou, aj zdanlivo nemožné veci sa stávajú realitou.
Magda Stančíková: Počas vojny sa tri roky ukrývali, neskôr im život ničili komunisti
Magda Stančíková patrí medzi ľudí, ktorí mali za druhej svetovej vojny zomrieť kvôli ich židovskému pôvodu.
V perzekúciach potom pokračoval komunistický režim, ktorý jej bezdôvodne zobral milovaného manžela na celé tri roky a zničil mu zdravie.
Ivan Kamenec: Nenarodil som sa do dobrej doby. Rodiny boli prenasledované aj za svoj pôvod
Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.
Rodičia Emílie Sasinovej ukrývali Židov, aj keď ich to mohlo stáť život
„V byte sme počas vojny žili desiati. Z toho štyria boli ukrývaní Židia,“ spomína Emília Sasinová na život počas vojny. Jej rodina sa musela presťahovať po tom, ako časť slovenského územia pripadla Maďarsku. Väčšinu života prežila v Nitre, kde spoločne s rodičmi ukrývali v dome celkovo šiestich Židov. Štyroch nich odviedli do koncentračného tábora, vrátil sa jediný. Emília bola po revolúcii v roku 1989 v Izraeli, kde sa jej dostalo uznania za pomoc Židom.
Sláva Melečková: Komunisti jej zobrali lásku, manželstvo aj domov
Stanislava Melečková, ktorej celý život hovorili Sláva, a československý hádzanársky reprezentant Igor Bielik boli krásny zaľúbený pár. Po roku 1968 emigrovali, v Austrálii sa zobrali a presťahovali sa do Izraela. Sláva cítila potrebu vrátiť sa do Československa navštíviť svojich rodičov, lebo si myslela, že to zmení ich odmietavý vzťah k jej manželovi. Komunistický režim vo fáze začínajúcej normalizácie však zabránil návratu za manželom. Veľká láska bola zničená. Aj takéto komorné príbehy hovoria o obrovskej neľudskosti režimu, ktorému nebolo nič sväté.
Ján Zavarský: svetový scénograf, ktorého zamkli za železnou oponou
Ján Zavarský patrí medzi najvýznamnejších slovenských scénografov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola revolta proti režimu, následkom ktorej mu zobrali pas na 6 rokov a nemohol ísť ani do susedného socialistického Maďarska. Mimoriadne významná je jeho spolupráca s kultovým Divadlom na provázku.