Eduard Klena (*1963)

Autor: postbellum | Dátum: 14. 11. 2025

Eduard Klena sa narodil 15. mája 1963 v Prešove, kde prežil aj svoje detstvo.

Vyrastal vo veľkom podnikovom byte Prešovských Mraziarní v rodine spolu so staršími súrodencami. Na základnú deväťročnú školu začal chodiť v roku 1969. Po skončení základnej školy v roku 1978 sa Edo stal žiakom učňovskej školy družstevného podniku Autodružstvo, na ktorej sa vyučil za nástrojára. Napriek rôznym iným záujmom sa pre Eda stala hudba najdôležitejšou súčasťou jeho dospievania a mladosti. Už od základnej školy ho fascinoval zvuk elektrickej gitary a samotná rocková hudba. Po skončení učňovky dostal povolávací rozkaz na základnú vojenskú službu. Dva roky slúžil vo vojenskom okruhu v Lounách 50 km severozápadne od Prahy v čate tylového zabezpečenia ako vodič nákladného auta. Aj počas vojenčiny hral v hudobnej kapele. Po návrate do civilu v roku 1984 pokračoval v Autodružstve, kde ako frézar pracoval do roku 1989. V roku 1985 sa na folkovom hudobnom festivale Svojšický slnovrat zoznámil so svojou budúcou manželkou Beátou, s ktorou sa v roku 1986 zosobášili. V roku 1988 sa im narodil syn Eduard a v roku 1990 dcéra Kristína. Koncom osemdesiatych rokov bol už pamätník súčasťou folkovej komunity v Prešove a postupne sa z neho vďaka vlastným originálnym textom stal pesničkár. Zúčastnil sa súťaže tzv. Politickej piesne, na ktorej zožal prvý veľký úspech a následne sa zúčastnil na prvom ročníku Folk fórum v Martine. Jeho gitara ho sprevádzala na hudobných festivaloch v Čechách a vo svojich textoch sa zameriaval najmä na sociálne aspekty života. V roku 1988 pamätník založil kapelu Núdzový východ. Od roku 1987 bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1989 podpísal petíciu Několik vět. Rozmnožil ju, pridal podpisové hárky a zbieral podpisy. Bol vypočúvaný, obvinený a nakoniec podmienečne odsúdený. Od roku 1990 do roku 2004 pracoval v reklamnej firme. Od roku 2005 koncertuje s kapelou Klenoty a vydáva hudobné albumy. Žije v Prešove v láske a porozumení svojich najbližších.

Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.