Beata Westrych Zázrivcová sa narodila 10. augusta 1960 v okresnom meste Krosno, ktoré leží na juhovýchode Poľska.
Obaja jej rodičia boli katolíckeho vierovyznania, za čo boli v období Poľskej ľudovej republiky perzekvovaní. Matku po sobáši v kostole prepustili zo zamestnania, otec bol z politických dôvodov nútený tajiť svoju vieru. Po absolvovaní základnej školy v Krosne (1974) začala študovať na umeleckom gymnáziu Państwowe Liceum Sztuk Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanem. Tu nielen rozvíjala svoje umelecké nadanie, ale získala aj základy v oblasti umeleckej tvorby. V období štúdií mala možnosť i napriek obmedzeniam komunistického režimu navštíviť popredné európske múzeá a galérie, ako Louvre v Paríži či Drážďanskú galériu v Drážďanoch. Po tom, ako z dôvodu kapacitných obmedzení nebola prijatá na vysokoškolské štúdium, sa rozhodla odísť za prácou do Československa. Napokon sa usadila v Bratislave, kde od februára 1980 pôsobila v Slovenských sklárňach. Tu sa zoznámila so svojím manželom Františkom Zázrivým, ktorému v roku 1985 porodila dcéru Moniku. Po materskej dovolenke úspešne absolvovala konkurz na pozíciu rezbár – konštruktér bábok v Bratislavskom bábkovom divadle. Počas svojho pôsobenia v Bratislavskom bábkovom divadle vytvorila desiatky bábok, kostýmov a výtvarných realizácii, ktoré sa objavili v divadelných adaptáciách klasických slovenských rozprávok, ako Guľko bombuľko, Dlhý, Široký a Bystrozraký, Soľ nad zlato a mnohých ďalších. Jej bábkarská tvorba bola súčasťou kolektívnych, ale aj samostatných výstav. Svoju tvorbu prezentovala napríklad aj vo výstavných priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave na výstave s názvom Obyvatelia fantázie. V súčasnosti pôsobí v Bratislavskom bábkovom divadle ako vedúca výroby.
Príbeh pamätníčky sme zdokumentovali vďaka projektu Príbehy 20. storočia – poľská národnostná menšina, ktorý bol podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.