Po druhej svetovej vojne sa po celej Európe rozbehli súdne procesy proti zradcom a kolaborantom, ktorí spolupracovali s nacistickým Nemeckom, viedli bábkové štáty a podieľali sa na útočných vojnách, perzekúciách politických oponentov a holokauste. Jedným z týchto procesov bol aj retribučný súd s predstaviteľmi tzv. Slovenského štátu – Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Fedinandom Ďurčanským – ktorý začal 2. decembra 1946 v Bratislave.
Dnes, keď sa vo verejnej diskusii opäť objavujú názory spochybňujúce Tisov súd, legitimitu procesu a jeho verdikt, by sme radi pripomenuli, že obdobné procesy a tvrdé vysporiadanie sa s kolaborantmi nebolo v tej dobe ničím výnimočným.
Tak napríklad:
Predseda nórskej pro-nacistickej kolaborantskej vlády Vidkun Quisling bol po súdnom procese 24. októbra 1945 popravený zastrelením.Vodca maďarskej fašistickej strany Šípových krížov a de-facto predseda vlády fašistického Maďarska z rokov 1944-45 Ferenc Szálasi – bol odsúdený za velezradu a vojnové zločiny – a bol popravený obesením 12.marca 1946.Líder holandských nacistov a kolaborant Anton Adriaan Mussert bol zastrelený 7. mája 1946.Rumunský diktátor Ion Antonescu bol odsúdený na trest smrti a popravený zastrelením 1. júna 1946.Vodca belgických kolaborantov Louis Collard bol zastrelený 10. novembra 1947.Jozef Tiso pred súdom neprejavil žiadnu ľútosť. Odmietol dokonca odsúdiť aj zločiny nacistického Nemecka s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu. Jozef Tiso – vodca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a prezident ľudáckeho štátu – bol v rámci procesu odsúdený za zločiny domácej zrady, kolaborantstva a zrady na povstaní na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 18. apríla 1947.