V minulých rokoch sme sa pri príležitosti vzniku Československej republiky venovali T.G. Masarykovi, M.R. Štefánikovi, československým légiám, Martinskej deklarácii a mnohým iným osobnostiam a udalostiam, ktoré predchádzali, alebo sprevádzali vyhlásenie nového štátu.
Dnes by sme sa chceli sústrediť na iný aspekt, ktorý priamo súvisí s 28. októbrom 1918 a vznikom republiky. Vznik Československa totiž automaticky neznamenal, že vznikla republika, v politickej a geografickej podobe, ako ju poznáme z hodín dejepisu. Na Slovensku, ktoré bolo v októbri 1918 integrálnou súčasťou Uhorska a nemalo jasne dané hranice bola situácia mimoriadne komplikovaná. Novozniknutá republika sa v mnohých oblastiach musela presadiť silovo.
Prvý oddiel dobrovoľníkov a vznikajúceho ČS vojska prišiel na Slovensko 2. novembra 1918. Bojovalo sa napr. pri Senici, o Trnavu, Hlohovec, Žilinu, Turany, Vrútky, postup na Ružomberok maďarské jednotky zmarili poškodením mosta pri Kraľovanoch. Nitra bola našim vojskom obsadená 11.12, Banská Bystrica 23.12, Prešov 28.12, Košice 29.12.1918.
Pre obsadenie južného Slovenska bol vybraný československý armádny zbor z Talianska. Ten začal 30. decembra 1918 začal postup na Bratislavu. Naše jednotky sa k nej prebojovali a v dňoch 1. januára a 2. januára 1919 ju obsadili.. Do 18. januára 1919 boli vo východnej časti južného Slovenska obsadené mestá Veľké Kapušany a Vojany. Do 20. januára 1919 bolo pod československou kontrolou celé územie dnešnej SR.
V marci 1919 však došlo v Maďarsku ku komunistickému prevratu. Vznikla Maďarská republika rád, ktorá sa pokúsila opäť vojensky dobyť Slovensko. V noci z 29. na 30. mája 1919 zreorganizované a dobre vyzbrojené maďarské vojsko vyrazilo do útoku, na tzv. severnú výpravu. Boľševici rýchlo postupovali a pri Bardejove sa dostali až k Poľskej hranici, ohrozovali Banskú Bystricu a Bratislavu.
ČS však maďarský útok postupne zastavili a 5. júna 1919 prešli do protiútoku. Nové Zámky obsadili 7. júna, z Banskej Štiavnice boli maďarské jednotky vytlačené 10 júna, Zvolen bol dobitý 13. júna 1919. Československé jednotky následne museli odraziť protiútok v smere Komárno – Bratislava a opätovne zviesť ťažké, ale úspešné boje o Nové Zámky. Napriek zúrivému odporu a protiofenzívam boli maďarské jednotky v druhej polovici júna 1919 vytlačené aj z územia na východnom Slovensku. Prímerie bolo nakoniec dohodnuté 1. júla a presuny vojsk na južnú hranicu určenú Dohodovými mocnosťami sa skončil 7. júla 1919.
Len počas bojov s maďarskými boľševikmi a následom oslobodzovaní Slovenska predstavovali straty na ČS. strane vyše 1000 padlých a približne 3700 ranených.
Nikdy nesmieme zabudnúť, že Československá republika nevznikla len tak. Že o Slovensko museli naši predkovia v rokoch 1918-19 tvrdo bojovať a že mnohí Česi a Slováci v týchto bojoch – za našu slobodu – padli.
Spracované podľa podkladov VHÚ Bratislava.
Foto: Vojna o Slovensko, Zdroj: wikimedia
