Dobromila Baloghová, rod. Homolová, ktorá v umeleckej sfére používa meno Zuzana Homolová, sa narodila 17. augusta 1948 v Ružomberku.
Študovala slovenský jazyk a výtvarnú výchovu v Prešove, no rok 1968 strávila vo Francúzsku vďaka štipendiu pre československých študentov po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Tam sa stretla so šansónom a folkom, čo ju nasmerovalo k pesničkárstvu. Po návrate sa začala venovať ľudovým baladám, ktorým zostala verná celý život. Od roku 1972 žila v Bratislave, pracovala v Krajskom osvetovom stredisku a od roku 1975 učila na Ľudovej škole umenia na Kuliškovej ulici. V Opuse jej vyšla prvá folková platňa na Slovensku, hoci texty musela prispôsobovať normalizačným pravidlám. Bola v kontakte s českými pesničkármi zo združenia Šafrán a v 80. rokoch pôsobila v bratislavskom Roland Klube. Album balád jej vyšiel znova až v roku 1988. V novembri 1989 sa aktívne zapojila do revolučného diania, pomáhala v kancelárii VPN a bola súčasťou prostredia, ktoré stálo pri začiatkoch zmien. Ťažko niesla rozdelenie Československa v roku 1993. Dodnes interpretuje ľudové balady, vydala albumy Keď vojačik narukoval (2018) a Šak je to láska zlá (2022) a pokračuje v pedagogickej činnosti na bratislavskej ZUŠ.
Príbeh pamätníčky zdokumentovalo Post Bellum v rámci projektu Príbehy 20. storočia, ktorý finančne podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.