Jaromír „Jarýk“ Stejskal sa narodil v roku 1949 v Rychnove nad Kněžnou. Je to český výškový horolezec, publicista a fotograf, dnes občan SR.
Otec Jaromír Stejskal bol zámočník a mladý komunistický káder, ktorý sa vypracoval na riaditeľa Kovopolu. Mama Lidmila, rodená Červinková pracovala ako personalistka v textilnej fabrike. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 odovzdala stranícku knižku. Otec zasa klesol na ekonomického námestníka vo fabrike Elton, ktorá vyrábala náramkové hodinky Prim. Jaromír vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Náchode. Ako 16 ročný objavil lezenie a ostal mu roky verný. Po invázii VVS sa zapojil do študentských protestov a stal sa z neho antikomunista. Po maturite brigádoval ako nosič v Vysokých Tatrách na Zbojníckej chate a hoci urobil prijímačky na FTVŠ v Prahe, chcel ostať v Tatrách a liezť. Lenže prišiel mu povolávací rozkaz. Nastúpil na polroka do poddôstojníckej školy v Topoľčanoch a na rok a pol do Vojenskej nemocnice do mikrobiologického laboratória v Terezíne. Zoznámil sa tu s architektom a režisérom Ladislavom Adamíkom, ktorý ho kultúrne vzdelával. V roku 1972 sa vrátil do Tatier, kde pracoval ako kurič na Popradskom plese do roku 1976, kedy stretol svoju budúcu manželku a presťahoval sa do Bratislavy. Vtedy už bol účastníkom československej horolezeckej reprezentácie, no z politických dôvodov musel byť (ako všetci vtedajší športovci) amatérom, teda zamestnaný. Prijali ho formálne do podniku Slovšport, zarábal si aj pololegálnym súkromným podnikaním v oblasti výškových prác, čo bolo v 80. rokoch už tolerované. Roku 1987 ukončil kariéru vrcholového športovca, no ešte o 10 rokov neskôr išiel do Himalájí opäť. Hneď po prevrate začal podnikať, no kvôli narastajúcej korupcii zakrátko prestal s výškovými prácami a dal sa na výrobu športového (outdoorového) oblečenia a vybudoval si obchod. Aj po rozpade federácie zostal so svojou rodinou (2 deti) na Slovensku, kde doteraz podniká. Má na svojom konte okolo 300 výstupov v Tatrách, 32 prvovýstupov. Ďalšie dôležité výstupy má v Alpách, na Kaukaze, Pamíre alebo Andách. Bol členom expedície Kančendžonga 1981. Na jar 1984 sa mu podaril extrémne náročný prvovýstup na Lhoce Šar s Božíkom a Rakoncajom, ktorý Messner nazval problémom ďalšieho tisícročia. Na vrchole bol aj Zolo Demján. Na jeseň 1984 uskutočnil ďalší extŕemne náročný prvovýstup západnou stenou Dhaulágirí s Jakešom a Šimonom. V decembri 1985 prvý čs. zimný výstup a zároveň prvý výstup alpským štýlom na osemtisícovku – Čho Oju. V r. 1987 sa v expedícii na Mount Everest dostal pri prvovýstupe juhozápadnou stenou vedľa Boningtonovej cesty do výšky 8000 mnm. V samotnej Boningtonovej ceste si ľahkým štýlom pôsobil pár dní predtým. Člen expedície Kančendžonga 1981. Na jar 1984 prvovýstup na Lhotse Shar s Božíkom a Rakoncajom. Na jeseň 1984 prvovýstup západnou stenou Dhaulágirí s Jakešom a Šimonom (zahynul na zostupe). V decembri 1985 prvý čs. zimný výstup a zároveň prvý výstup alpským štýlom na osemtisícovku – Čho Oju. V roku 1987 sa v expedícii na Mount Everest dostal do 8000 m. Už ako Bratislavčan viedol Jarýk Stejskal v r. 1997 slovenskú expedíciu na Kančendžongu. Pavol Barabáš o nej natočil film 80 metrov pod vrcholom. Publikoval reportáže i fotografie v časopisoch vrátane zahraničných. O svojom lezení v období 1984–1987 napísal knihu. Žije v Bratislave. Je druhý raz ženatý a má dve deti z prvého manželstva.
Príbeh pamätníka sme zdokumentovali v rámci projektu České cesty 20. storočia (príbehy českej menšiny), ktorý finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.