Michal Studený (*1939)

Autor: Príbehy 20. storočia | Dátum: 27. 1. 2026

Narodil sa v roku 1939 v Prahe. Bol synom národného umelca, maliara a pedagóga Františka Studeného, ktorý pochádzal z Novej Vsi nad Žitavou.

Vyštudoval Stavebnú školu v Prahe v odbore kreslenie a zemepis. Po skončení štúdia dostal miesto v Tisovci ako učiteľ. Tu Michal vychodil základnú školu. Mama Antónia, rodená Jeřábková, bola rodáčka z Prahy. Po presťahovaní do Bratislavy sa rodičia rozviedli. Mama bývala s bratom Petrom v Prahe. Michal so sestrou Hankou ostali pre otcovi v Bratislave. V roku 1953-1957 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1957-1963 na Vysokej škole výtvarných umení (prof. Matejka). Po štúdiu Michal nastúpil na dvojročnú vojenskú službu. najprv Misloviciach a neskôr ku Nitre. V roku 1966 sa oženil s Danicou Červeňanskou, s ktorou mal päť detí. Najprv rodina žila v Modre. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21.8.1968 sa aktívne zapojil do maľovania nápisov v Modre a bol aj osobne prehovárať vojakov, aby sa vrátili domov. V rokoch 1970 až 1975 potom rodina žila v Revúcej, kde sa maliar venoval voľnej tvorbe a zbieral hlinenú keramiku a sklo. Po roku 1975 sa rodina presťahovala do Dunajskej Lúžnej, kde žijú manželia Studení dodnes.
Michal Studený patrí ku kultovým osobnostiach slovenského umenia 60. rokov. V roku 1965 začal pracovať ako ilustrátor časopisov a kníh, neskôr sa venoval voľnej tvorbe. Od roku 1973 mal okrem slovenských miest autorské výstavy v Rakúsku a Írsku. Absolvoval študijné pobyty a sympóziá v SR, ČR, Francúzsku, ZSSR, Fínsku, Indii, USA, Veľkej Británii, Írsku, Alžírsku a Egypte. Na výtvarnú scénu vstúpil Michal v 60. rokoch 20. storočia, spolupracoval s výtvarníkmi Petrom Bartošom, Vladimírom Popovičom a režisérom Elom Havetom. Vo svojej tvorbe využíval podnety popartu, pracoval s nájdeným predmetom a vyhľadávaným predmetom a jeho multiplikáciou, pracuje so symbolmi (štvorlístky, púpavy, kostolíky, cintoríny, kríže). Venoval sa aj knižnej ilustrácii a realizáciám do architektúry. Pravidelne vystavoval a svoju tvorbu a život zmapovala v reprezentatívnej monografii Som dieťa 60.rokov.

Príbeh pamätníka sme zdokumentovali v rámci projektu České cesty 20. storočia (príbehy českej menšiny), ktorý finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.