Narodil sa v roku 1955 v Bratislave.
Otec Zoltán Demján bol zubár a mama učiteľka nemeckého a anglického jazyka na FF UK. Vyštudoval gymnázium na Vazovova v Bratislave ( 1977 – 1981). Popri štúdiu sa venoval rýchlostnej kanoistike v Slávii UK. Po zlúčení klubu s Tatranom Bratislave ho vyhodili. Začal sa preto venovať horolezectvu. Na prvý výstup ho zobral kamarát Peter Hargaš do Plaveckého podhradia. Do Vysokých Tatier sa dostal v roku 1974. Vyštudoval Prírodovedeckú fakulta UK v Bratislave v odbore Inžinierska geológia a hydrogeológia, kde mal individuálny študijný plán. Postupne sa stal metodikom v JAMESe Bratislava a desať rokov mal na starosti vzdelávanie. Urobil si cvičiteľský kurz I.triedy. Povinnú vojenskú službu absolvoval v Bratislave, lebo bol ženatý od roku 1977 s dvomi deťmi. V roku 1977 mu emigrovala sestra do Nemecka. Po skončení štúdia nastúpil do Štátnej ochrany prírody v Pezinku. Neskôr desať rokov pracoval v JRD Radošinka ako výškový špecialista. Desať rokov bol československý reprezentant v horolezectve a vlastnil hnedý pas. Po Tatrách začal so slovenskými lezcami liezť aj v zimných Alpách, čo bola predpríprava na vyššie vrchy. V Himalájach bol 25 krát a vystúpil na tri osemtisícovky. V roku 1984 na Lhoce Šar (8383 m, vedľajší samostatný vrchol Lhoce), Mt.Everest (8848 m) s Jozefom Psotkom, ktorý zahynul na zostupe a šerpom Ang Ritom. Napokon v roku 1988 prvovýstup Dhaulágirí (8167 m) s dvomi Kazachmi, ocenený ako svetový výstup roka UIAA. Pri páde Železnej opony strihal ostnatý drôt na Devíne. Postupne sa stal prezidentom Československej horolezeckej asociácie (1990 – 1992), členom Výkonného výboru UIAA – Medzinárodná horolezecká federácia (1992 – 2000), členom predsedníctva UIAA (2000 – 2006). Na konte má aj ocenenia ako Zaslúžilý majster športu, Zlatý odznak JAMES, Najlepší športovec ČSSR – 5.miesto, 1984 a prvovýstup na Dhailágirí ocenený ako svetový výstup roka UIAA. V spoločnosti Holcim, kde nastúpil najskôr ako personalista, neskôr generálny riaditeľ a nakoniec predseda predstavenstva, pracoval 18 rokov. Na tejto pozícii bol zodpovedný za vyše 1000 zamestnancov a za riadenie 7 spoločností na Slovensku, v Rakúsku a Poľsku. Po odchode z Holcimu sa stal koučom a desať rokov sprevádzal ľudí do Himalájí. Je tiež laureát Slovenskej ceny za riadenie a rozvoj ľudských zdrojov v roku 2003. V súčasnosti vidí svoje poslanie v odovzdávaní svojich skúseností iným manažérom a lídrom, a tiež v pomoci nájsť rovnováhu v ich živote. Vo voľnom čase sa intenzívne venuje krajinárskej fotografii, občas prednáša a koučuje, do hôr chodí sám a robí len to, čo ho baví. Je druhý raz ženatý. Žije v Podkylave.
Natáčanie športových legiend podporila Nadácia Tipsport.