Spisovateľka Oľga Adamkovičová-Semková sa narodila 9. mája 1950 v Prešove.
Spolu s mladším bratom Tomášom vyrastala v dedinke Nemcovce, kde pôsobil jej otec, evanjelický farár. Chceli tam pracovať obaja Oľgini rodičia, ale mamičke to, žiaľ, umožnené nebolo. Ako učiteľku domácich náuk ju v tej dobe nik nezamestnal, pretože bola manželkou farára. Oľga začala navštevovať základnú školu v roku 1956 a prvé štyri ročníky absolvovala v Nemcovciach. Jej triedny učiteľ ju spolu s bratom kvôli ich viere neznášal. Šikana pokračovala aj v zámernom zhoršovaní známok či nemiestnymi poznámkami. Po prechode do školy v Kapušanoch, kde Oľga dokončila zvyšných päť ročníkov, sa situácia mierne zlepšila. Aj keď bola vnímaná ako nepriateľ režimu, v roku 1965 bola Oľga prijatá na Strednú pedagogickú školu Klementa Gottwalda v Prešove. Jej cieľom bolo stať sa učiteľkou v materskej škole, čo sa jej pre lepšie výsledky z prijímacích pohovorov nepodarilo. Bola presunutá na vychovávateľský smer, v ktorom však po absolvovaní školy nemienila pracovať. Úspešne zmaturovala v roku 1969 a hneď bola prijatá na pedagogickú fakultu so zameraním na slovenský jazyk a hudobnú výchovu. Keď si myslela, že už má vysokú školu za sebou a čakajú ju promócie, dozvedela sa, že ona promovaná nebude. V roku 1973 síce nakoniec získala doklad o ukončení štúdia, ale bez promócií. To všetko preto, lebo sa odmietla vzdať svojej viery. Napriek tomu, že Oľga vysokoškolské štúdium ukončila, žiadna prešovská škola ju ako učiteľku prijať nemohla. Nakoniec v roku 1973 bola prijatá vďaka známosti s Jankom Šilanom do divadla, kde rok pôsobila ako členka spevohry. I keď sa Oľge začalo dariť, v tejto úlohe sa necítila dobre a chcela robiť niečo, kde by mohla byť sama sebou. Náhodou sa dozvedela, že v miestnej tlačiarni hľadajú korektora a Oľga ako vynikajúca slovenčinárka sa v tejto profesii našla. Mala na starosti gramatickú a štylistickú oblasť, obsah netvorila. V roku 1975 sa zosobášila so slepým učiteľom hudby. Zakrátko sa Oľga presťahovala k nemu do Topoľčian, kde spolu bývali dva roky. Narodili sa im dve deti, v roku 1976 dcéra Ľubomíra a o päť rokov neskôr syn Miloslav. V roku 1977 sa presťahovali do Holíča, kde bývali sedem rokov. Celý ten čas pracovala ako učiteľka na základnej umeleckej škole, kde sa venovala teórii hudby. Dokopy učila sedemnásť rokov. V súčasnosti je aktívnou spisovateľkou, ktorá vydala svoju prvú knihu básní v roku 2015 a tú poslednú, v poradí už ôsmu, tento rok. Písala celý život, avšak ako dcéru farára ju nikdy ani len nenapadlo, že by mohla niečo vydať. Medzi jej záľuby patrí tiež dirigovanie, ktorého sa vzdala len nedávno, v roku 2023. Za svoj život prešla desiatimi zamestnaniami, medzi ktoré patrí aj pozícia dirigentky. Začínala v otcovom speváckom zbore na fare v Nemcovciach a od roku 1989 viedla päť rokov spevokol vo Vyšnom Žipove. Neskôr sa nechala presvedčiť, aby prebrala vedenie prešovského kostolného spevokolu, ktorý viedla 26 rokov.
Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.