Iveta Valentovič sa narodila 5. júla 1963 v Smoleniciach.
Mamička Matilda pochádzala z mnohodetnej roľníckej rodiny z Dolného Dubového pri Trnave a vyštudovala za učiteľku. Po roku 1948 prišla rodina v dôsledku kolektivizácie o celý majetok. Otec Augustín sa narodil v Bohdanovciach pri Trnave. Po smrti otca, keď mal štyri roky, vyrastal len so svojou matkou a sestrou. Vysokoškolské štúdium nemohol v mladosti dokončiť z dôvodu zlej rodinnej finančnej situácie. V roku 1946 sa zamestnal v Prahe v Československej tlačovej kancelárii. V roku 1949 bol súdený za vlastizradu a rozvracanie republiky a dostal sa na jedenásť rokov do Jáchymova. Prepustený bol na amnestiu v roku 1960. Zamestnal sa ako robotník, v roku 1962 sa oženil, o rok neskôr sa im narodila jediná dcéra a rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dokončil si štúdium filológie na vysokej škole a následne sa zamestnal ako prekladateľ. Napriek výmazu trestu bol pod stálym dohľadom. Iveta nastúpila v roku 1969 do prvého ročníka základnej školy. Od trinástich rokov spievala v zbore Slniečko, s ktorým dvakrát vycestovali na súťaž na západ – do Francúzska a Belgicka. Po maturite sa vydala a 22. januára 1983 sa jej narodila dcéra Dominika. Kvôli otcovej minulosti mala Iveta problém dostať sa na vysokú školu, podarilo sa jej to až po troch neúspešných pokusoch. Po študijnom pobyte vo Francúzsku bola vypočúvaná na Februárke. Školu ukončila v septembri 1989. Zamestnala sa v školskej družine, neskôr ako delegátka v cestovnej kancelárii a učiteľka francúzštiny na gymnáziu. Neskôr sa z nej stala tlmočníčka na voľnej nohe. V rokoch 1993 – 1997 pracovala v zahraničnom spravodajstve Slovenského rozhlasu. Odišla odtiaľ z dôvodu obmedzovania slobody vo vysielaní.
Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.