Iveta Radičová, významná sociologička, akademička a politička, sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave.
Obidvaja jej rodičia pochádzajú zo Záhoria, ale presťahovali sa za prácou do Bratislavy, kde našli domov na Nedbalovej ulici. Tam sa narodila aj Iveta. Základnú deväťročnú školu začala navštevovať na Nedbalovej ulici v roku 1962 už ako 5-ročná. Intenzívne sa venovala baletu, po základnej škole však nezamierila na konzervatórium, ale na gymnázium na Tomášikovej ulici. Na gymnáziu maturovala v roku 1976. Nastúpila na sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde ju prijali na externé štúdium, ktoré po roku vymenila za denné. Vysokú školu skončila v roku 1979. Do práce nastúpila na Ústav sociológie SAV ako metodológ. V roku 1979, týždeň pred promóciami, sa vydala za svojho spolužiaka Stanislava Radiča. V roku 1980 sa im narodila dcéra Eva. Dňa 16. novembra 1989 sa zúčastnila študentského pochodu v Bratislave, aj ostatného revolučného diania, 20. novembra 1989 rečnila v aule na Univerzite Komenského. V roku 1989 začala Iveta Radičová prednášať na Katedre sociológie Univerzity Komenského v Bratislave. V apríli v roku 1990 odišla na postdoktorandské štúdium do Oxfordu. V novembri 1990 z Oxfordu hneď prijala pozíciu hovorkyne VPN. Z univerzity neskôr odišla spolu s ďalšími štyrmi kolegami kvôli politicko-hodnotovému sporu na novozaloženú Katedru sociálnych a ekonomických vied na Academiu Istropolitanu. V rokoch 1997 – 2005 pôsobila aj na Katedre politológie FiF UK. Z Academie ju prepustili veľmi náhle v roku 1997. Iveta Radičová je spoluzakladateľkou a jednou z iniciátoriek Fóra inteligencie Slovenska. Takmer dvadsať rokov bola aj členkou jednej z prvých neziskových organizácií – Centra pre analýzy sociálnej politiky (S.P.A.C.E.). Venovala sa tam téme rodinnej sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti. Profesúru získala v roku 2004. Ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala v októbri 2005, krátko po smrti manžela Stana Radiča. V roku 2006 sa po predčasných parlamentných voľbách stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Bola zvolená za podpredsedníčku pre sociálne veci a zdravotníctvo. Mandátu poslankyne sa vzdala 23. apríla 2009 po tom, čo vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu Tatianu Rosovú. V prezidentských voľbách kandidovala v roku 2009, kedy sa dostala do druhého kola, kde ju porazil Ivan Gašparovič. V roku 2010 sa stala prvou ženou vymenovanou do funkcie predsedkyne vlády Slovenskej republiky. V roku 2011 sa stala aj dočasnou ministerkou obrany. Dňa 11. októbra 2011 vláda, na čele ktorej bola Iveta Radičová, padla. Neskôr sa Iveta Radičová vrátila na akademickú pôdu. Jej kroky najprv smerovali do Oxfordu. Po návrate začala učiť na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. Pôsobí aj na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Posledné roky sa venuje vedeckej práci a problémom fungovania demokratických inštitúcií, sociálnej spravodlivosti alebo fungovaniu právneho štátu.
Tento príbeh sme natočili vďaka projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.