Emil Coplák sa narodil 29. novembra 1937 v Ostrom Grúni. Bol najstarším zo siedmych súrodencov.
Jeho otec sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania, keď ako proviantný dôstojník pomáhal slovenským partizánom. Rodina sa pre jeho vojenské povinnosti často sťahovala. Po vojne bývali v časti Stráže pri Poprade, kde ho rodičia zapísali do základnej školy. V rokoch 1946-1947 sa Emilov otec stal veliteľom vo vojenskom tábore Oremláz a významne sa podieľal na vybudovaní Vojenského výcvikového priestoru v Lešti. V roku 1953 sa usadili v Štiavnických baniach, kde Emil ukončil základnú školu. Od roku 1954 študoval na Horníckom učilišti v Ostrave V roku 1957 sa po ukončení štúdia vrátil domov a začal pracovať pre Rudné bane Banská Štiavnica, Rudný prieskum Pezinok vo Vyhniach. V rokoch 1957 až 1961 študoval na Vysokej škole baníckej v Banskej Štiavnici. Po škole mal problém zamestnať sa vo svojom odbore a istý čas pracoval ako robotník a závozník. Od roku 1963 sa zamestnal ako metodik a referent športu na Okresnom výbore československej telovýchovy a športu v Žiari nad Hronom. V auguste 1968 začal pracovať na Okresnom výbore československej mládeže. Na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy šíril letáky proti okupantom, za čo bol v roku 1969 súdený a uznaný vinným. Od roku 1972 sa zamestnal ako revírnik v Novej Bani. Keď sa v roku 1974 oženil, našiel si zamestnanie v Kameňolome Sokolec pri Bzenici, kde pracoval 11 rokov. Emil sa celý život venoval vodáckemu športu. Založil vodácky klub v Štiavnických baniach. Najradšej mal rýchlostnú kanoistiku, z ktorej má 41 titulov majstra kraja. Neskôr sa zameral na vodácky maratón, v ktorom dosiahol svoje najväčšie úspechy doma i v zahraničí. V roku 1991 založil Slovenský zväz vodáckych maratónov so sídlom v Žiari nad Hronom. V súčasnosti je už na dôchodku, ale kanoistika, ktorej sa aktívne venoval viac ako päťdesiat rokov mu je blízka dodnes.
Natáčanie športových legiend podporila Nadácia Tipsport.