Židovská synagóga v Topoľčanoch, Zdroj: Židovský cintorín Topoľčany
Dňa 24. septembra 1945 dali obyvatelia v Topoľčanoch Židom jasne najavo, že tí, ktorí prežili, nie sú vítaní.
Väčšina topoľčianskych obyvateľov, ktorí počas vojny arizovali židovské podniky a prisvojili si majetok deportovaných Židov, nebola naklonená návratu preživších. Návrat židovských rodín vyvolával odpor, ktorý sa rýchlo pretavil do otvoreného antisemitizmu sprevádzaného klamstvami, očierňovaním a šírením nenávistných rečí. Napätie v meste eskalovalo až do násilných udalostí 24. septembra 1945, ktoré vstúpili do dejín ako Topoľčiansky pogrom. Ervín Schönhauser (*1940), ktorý bol v tom čase ešte dieťaťom, si tieto chvíle živo pamätá.
„Áno, bol to pogrom. Ale podľa mňa to bolo dlhodobo pripravované organizované celomestské protižidovské povstanie.“
Rodina Schönhauserovcov sa dostala do tábora v Seredi a odtiaľ do koncentračného tábora Terezín. Stalo sa tak po tom, čo pre nich prestala platiť po potlačení SNP výnimka, ktorá bola udelená ich otcovi ako „hospodársky dôležitému Židovi“.
Po návrate bol byt Schönhauserovcov kompletne vyrabovaný, miestni si odniesli všetko, „od špendlíka až po hodinky“. Otec pedantne spísal viacstranový zoznam chýbajúceho nábytku a vybavenia domácnosti, ktoré ostalo v byte po ich deportácii do Serede, a žiadal o navrátenie. Žiadosť bola miestnymi úradmi zamietnutá a späť nedostali vôbec nič.
Pred vojnou žilo v Topoľčanoch približne 2 500 Židov, ktorí tvorili tretinu obyvateľov. Po vojne sa ich vrátilo iba 500.
Nenávisť voči Židom v Topoľčanoch vyvrcholila vo chvíli, keď židovský lekár MUDr. Karol Berger očkoval v škole slovenské deti. Nahnevané slovenské ženy ho obvinili, že ich očkuje jedom. Ženy lekára vyvliekli z triedy von a tam ho surovo stĺkli dvaja mladí muži. V celom meste vypukol hon na Židov. Ľudia ich bili a demolovali ich domy. Do Topoľčian dorazili ako posily vojaci, niektorí sa ale pridali k pogromistom. Útok na Židov trval niekoľko hodín a rozvášnení Slováci a Slovenky pri ňom zranili ťažko 15 ľudí a desiatky ľahko.
Rodičia a bratia Schönhauserovci, 1946, Zdroj: archív Memory of Nations
„Vpadli k nám vojaci a začali nás mlátiť. Môj otec utŕžil železnou tyčou po hlave a do konca života tam mal jazvu. Dodnes ma mrazí, mal som päť rokov, ale na takéto veci sa nezabúda.“ Vyhnali ich von na ulicu a štvali ich po meste s ostatnými Židmi: „Špalier Topoľčancov, každý si kopol a udrel do každého,“ opísal desivé udalosti Ervín Schönhauser.
Vo vyšetrovacej správe ministerstva vnútra uvádzali útočníci ako dôvod honu toto:
„Židia, ktorí sa už nemali vrátiť, boli späť a všemožne pohoršovali miestne obyvateľstvo: jedli nedostatkovú čokoládu a oriešky, nezapájali sa do verejných prác a chovali sa údajne vyzývavo.“
Zvláštna lekárska komisia neskôr potvrdila, že v ani jednom prípade očkovaných detí nezistila ujmu na zdraví. Samozrejme to protižidovské nálady neupokojilo.
Správy o útokoch na židovských navrátilcov prichádzali z viacerých miest po celom Slovensku. Podľa záznamov ministerstva vnútra došlo k protižidovským incidentom v Čadci, Žiline, Rajeckých Tepliciach, Vrbovom, Komárne, Nových Zámkoch, Zlatých Moravciach, Leviciach, Zbehoch, Šuranoch, Točanoch, Urmíne a Humennom.
K násilným prejavom antisemitizmu však nedochádzalo len na Slovensku. V roku 1946 sa útoky proti Židom odohrali aj v maďarských mestách Kunmadaras, Miškovec a Diósgyőr, ako aj v poľských Kielciach. V Poľsku si povojnové násilie na židovskej komunite vyžiadalo až 1 500 životov.
Tragickú údalosť z Topoľčian si pripomíname každý rok, aby sme nezabudli, kam až môže zájsť nenávisť a davová psychóza.