23. augusta si pripomíname ako Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Je to zároveň výročie podpísania paktu Molotov – Ribbentrop – dohody o neútočení medzi komunistickým Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom z roku 1939.
Zmluva mala aj tajný dodatok, o ktorom sa dlhé desaťročia mlčalo. Práve v ňom si Stalin a Hitler dohodli rozdelenie Európy na sféry vplyvu – vrátane rozdelenia Poľska, a budúcej okupácie Estónska, Lotyšska a Litvy. O niekoľko dní neskôr nacistické Nemecko napadlo Poľsko z jednej strany a 17. septembra 1939 vpadla do Poľska aj Červená armáda.
Menej známe fakty:
– po porážke Poľska zorganizovali Sovieti a nacisti spoločné vojenské prehliadky – napríklad v Brest-Litovsku
– Sovietsky zväz bol až do roku 1941 najväčším obchodným partnerom Tretej ríše – sovietske suroviny pomáhali Hitlerovi viesť vojnu proti demokratickej Európe
– Moskva dlhodobo popierala existenciu tajného dodatku paktu, až kým ho v roku 1989 pod tlakom historikov a spoločnosti napokon priznala
Aj dnes vidíme pokusy zľahčovať alebo spochybňovať faktickú spoluprácu totalitných režimov v prvých rokoch druhej svetovej vojny.
Tento deň je venovaný pamiatke obetí stalinizmu a nacizmu a tým, ktorých životy poznačili oba totalitné režimy – jedným z nich je Ľubomír Vacek (*1932), syn obchodníka, ktorý počas vojny pomáhal Židom. Po vojne bol jeho otec väznený, rodina prišla o dom a obchod. Sám Ľubomír skončil v Pomocných technických práporoch, neskôr v bani. Kvôli „zlému pôvodu“ nemal šancu na kariéru. Ako sám povedal: „Musel som byť ticho a myslel som si svoje.“
Jeho celý príbeh si prečítate tu:
Nezabúdame na obete fašizmu ani komunizmu.