Juraj Špitzer sa narodil 14. 8. 1919 v Krupine. V roku 1938 začal študovať na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Jeho štúdium však prerušili mníchovské udalosti z roku 1939. Pre svoj židovský pôvod sa v roku 1942 ocitol v koncentračnom tábore Nováky. V auguste 1944 sa aktívne zapojil do SNP. Velil židovskej partizánskej jednotke a bol príslušníkom Hornonitrianskej partizánskej brigády.
Jeho novinárske začiatky sa viažu k časopisu Bojovník (1946-50). Začiatkom 50. rokov patril Špitzer k ostrým kritikom tzv. buržoáznych nacionalistov. Na zasadnutí Zväzu spisovateľov v máji 1951 vystúpil s referátom ostro zameraným proti príslušníkom avantgardnej ľavicovej skupiny DAV.
Za svoje vtedajšie postoje sa neskôr ospravedlnil a podľa spisovateľa Antona Baláža sa pripojil k slovenským publicistom a spisovateľom, ktorí po roku 1956 využili postupne sa uvoľňujúci ideologický tlak na rozšírenie priestoru pre slobodnejší prejav a pravdivé hodnotenie povstania a odsúdenie stalinských procesov zo začiatku 50. rokov.
Počas Špitzerovho pôsobenia na poste šéfredaktora Kultúrneho života (1956-1958 a 1965–1967) sa na jeho stránky dostala výrazná kritika pomerov v socialistickom Československu, stalinských procesov a pokriveného hodnotenia SNP.
Ako zástanca obrodného procesu v roku 1968 bol po augustovej sovietskej invázii vylúčený zo spisovateľského zväzu a prepustený zo zamestnania. Mnohé jeho prózy a eseje preto vyšli až po Novembri 89.
V tvorbe Juraja Špitzera sa prelína niekoľko tém. Zážitky z povstania sa objavili v novelách Biele oblaky (1963) a Patrím k vám (1964). Rozčarovanie z nepoučiteľnosti človeka z dejín ľudstva pretavil zasa v novele napísanej v 70. rokoch Letná nedeľa. Téme antisemitizmu sa venoval napr. v autobiografickom románe Nechcel som byť žid (1994).
V knihe Svitá, až keď je celkom tma uverejnil Špitzer aj časť svojich rozhovorov s bývalým pohlavárom ľudáckej republiky Šaňom Machom. Historik Ivan Kamenec či prozaik a filmový scenárista Anton Baláž považujú knihu Svitá, až keď je celkom tma za jeden z vrcholov modernej slovenskej esejistiky.
Juraj Špitzer zomrel 11. októbra 1995 v Bratislave.
Spracované podľa podkladov TASR.