Pred pár dňami – 1. augusta – sme si pripomenuli výročie vypuknutia Varšavského povstania z roku 1944. Jedným z menej známych faktov o tomto významnom protifašistickom povstaní je, že poľskej strane sa ho zúčastnila aj skupina Slovákov vedená Miroslavom Iringhom.
Varšavské povstanie viedla odbojová organizácia Armia Krajowa. Cieľom operácie bolo oslobodiť Varšavu od nacistov ešte pred príchodom Červenej armády. Poliaci verili, že ak by v hlavnom meste nacistov porazili sami a dokázali by vlastnými silami obnoviť nezávislú poľskú moc – zamedzili by tým ustanoveniu bábkovej pro-sovietskej poľskej vlády.
Súčasťou Armie Krajowej vo Varšavskom povstaní bola aj 535. čata Slovákov. Zúčastnila sa na ťažkých bojových akciách v strede mesta, na Żoliborze, na Mokotówe, na Hornom Czerniakówe a neskôr aj v pravobrežnej štvrti Praga. Mnohí jej príslušníci v ozbrojenom boji obetovali svoje životy. Celkové straty dosiahli až 70 percent stavu mužstva.
Ako jediná jednotka Armie Krajowej mohla 535. čata Slovákov používať svoje vlastné symboly: slovenskú vlajku, ktorú podľa Iringovho návrhu ušila v apríli 1944 Janina Santorek-Szczudłowska, spojka tejto slovenskej jednotky. Takisto jej príslušníci mohli nosiť na rukávoch pásku s národnými farbami (trikolóru) a všitým poľským orlom, čo bola vo Varšavskom povstaní výnimočná výsada.
V konečnej fáze Varšavského povstania organizoval Miroslav Iringh prepravu ranených vojakov svojej čaty na pravý breh Visly, kde sa nachádzali jednotky Červenej armády a Poľského vojska. Pri jednom z týchto transportov bol sám ranený.
Aj napriek tomu, že Varšavské povstanie bolo nakoniec utopené v krvi – Miroslav Iringh prežil. Po vojne pôsobil ako fotograf a novinár. Bol vyznamenaný viacerými vysokými poľskými vojenskými vyznamenaniami. Zomrel vo Varšave v roku 1985.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič mu v roku 2007 udelil za významné zásluhy o ľudské práva v boji proti fašizmu Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam.
Zdroje a foto: VHÚ Bratislava / Wikipédia