7. júla 1944 uskutočnili letecké sily USA nálet na zbrojovku v Dubnici nad Váhom. Dvadsať bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády zaútočilo na objekty patriace za vojny do komplexu Herman Göring Werke, kde sa pre nacistickú Tretiu ríšu vyrábali delostrelecké zbrane, munícia, súčiastky torpéd, či leteckých motorov.
Hlavným cieľom amerického náletu mala byť rafinéria Odertal na juhu dnešného Poľska (vtedy na území Tretej ríše). Kvôli poruche na zameriavači vedúceho stroja sa však nepodarilo realizovať pôvodný plán a tak prišli na rad tzv. príležitostné, alebo sekundárne ciele.
Útok na zbrojovku trval približne “len” štyri minúty. Na cieľ dopadlo 195 kusov 500-librových bômb s celkovou hmotnosťou 48,75 tony. Celkovo si nálet vyžiadal 16 obetí (väčšinu tvorili nemeckí zamestnanci závodu) a 36 ťažko zranených.
Napriek skutočnosti, že velenie amerického letectva si bolo vedomé nemožnosti úplného zničenia podzemných – dobre opevnených – výrobných prevádzok dubnického závodu, považovalo bombardovací nálet za vojensky dôležitý, a to vzhľadom na jeho psychologický efekt na zamestnancov.
Tento predpoklad potvrdil aj obsah hlásenia prednostu Vojenského dozorného úradu v Dubnici z 10. júla 1944, v ktorom sa uvádzalo nasledovné: „Vzdor malým stratám na ľudských životoch, morálny vplyv na osadenstvo bol vážny, nakoľko stačí upozornenie zložiek na letecké nebezpečie a osadenstvo, nečakajúc ani signál na poplach opúšťa húfne a bez hlavy továrňu“. Ďalej uvádzal: „Dňa 10. 7. 1944 bolo mne p. riaditeľom Sonnewedom hlásené, že dnes, t. j. 10. 7. 1944 nedošlo do zamestnania asi 25-30 % osadenstva“. Americký nálet na zbrojovku v Dubnici teda znamenal zníženie zbrojnej výroby v jednom zo strategických závodov, ktoré boli na konci vojny schopné zásobovať armádu Tretej ríše.
Tento nálet zapadá do série spojeneckých náletov, ktoré Američania a Sovieti, cielili na vojenské objekty, ale aj rafinérie, zbrojovky, prístavy a železničné uzly na území tzv. ľudáckeho Slovenského štátu. Štátu, ktorý aj ZSSR, aj USA vyhlásil vojnu a ktorý do posledných dní aktívne spolupracoval a podporoval nacisticku Tretiu ríšu.