Pred 84 rokmi sa Slováci podieľali na útoku nacistov na Sovietsky zväz. Ľudácka vláda najprv 22. júna 1941 prerušila so ZSSR diplomatické styky. Prezident Tiso a vláda následne 23.6 zverejnili vyhlásenie, podľa ktorého sa slovenská armáda pripojila k nemeckej armáde v boji proti Sovietskemu zväzu. No a 24. júna skutočne prvých 2000 slovenských vojakov prekročilo hranice ZSSR.
Tiso dokonca pri tejto príležitosti poslal Hitlerovi telegram, v ktorom nacistického diktátora „ubezpečoval o vernosti a spojenectve slovenského národa a jeho vlády, ako aj o jeho neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo.“
Ľudáci poslali na východný front celkovo okolo 50 000 vojakov. Pôsobili v dvoch hlavných zoskupeniach – Rýchlej a Zaisťovacej divízii.
Slovenské jednotky sa žiaľ podieľali aj na perzekúcii miestneho obyvateľstva a nacistických akciách proti partizánom a Židom. Smutne známym sa stalo najmä vyčíňanie pešieho pluku, ktorému velil Michal Lokšík. Vojaci z Lokšíkovho útvaru vypálili 30 obcí a 1. augusta 1942 v bieloruskej dedine Maloduš postrieľali 15 civilistov. Medzi nimi aj ženy i deti.
Zaisťovacia divízia nakoniec stratila dôveru Nemcov (kvôli množiacim sa pripadom spolupráce s partizánmi a dezerciám), ktorí ju v októbri 1943 presunuli do Talianska.
Rýchla divízia sa s Nemcami prebojovala až na Kaukaz. Po porážke nacistov u Stalingradu sa ešte podieľala na viacerých ústupových akciách, ale bojová morálka rýchlo klesala, množili sa dezercie. Jednotka bola nakoniec presunutá do Rumunska a reorganizovaná. Ustupovala však ďalej s nacistami a koncom marca 1945 ju zajali sovietske vojská pri Wiener Neustadte.
Nikdy nesmieme zabudnúť, že v našej histórii bolo temné obdobie, keď sme sa aktívne podieľali na holokauste, útočných vojnách proti Poľsku a ZSSR, ako aj budovaní fašistickej totality. Túto potupu a hanbu sme prekonali iba vďaka hrdinstvu protifašistického odboja, účastníkov SNP, ako aj našich vojakov, ktorí sa po boku spojencov zapojili do boja proti fašizmu na západnom i východnom fronte.