Dnes si pripomíname tragické výročie prvého a najničivejšieho bombardovania Bratislavy americkým letectvom. V ten deň, v roku 1944, sa zmenil rytmus vojny pre obyvateľov nášho hlavného mesta – lietadlá, ktoré dovtedy len prelietavali ponad mesto, sa otočili a spustili útok.
Cieľom amerických bombardérov neboli civilisti, ale strategické hospodárske a dopravné objekty: rafinéria Apollo, Zimný prístav a železničný most cez Dunaj. Bratislava bola legitímnym vojenským cieľom, pretože v tom čase bola hlavným mestom ľudáckej Slovenskej republiky – spojencom nacistického Nemecka.
Za 10 minút padlo na Bratislavu 370 ton bômb. Rafinéria Apollo bola zničená na 80 %, o život prišlo podľa záznamov 74 jej zamestnancov. Celkový počet obetí útoku sa dodnes odhaduje na 100 až 300. Ošetrených bolo viac než 500 osôb, približne 700 osôb zostalo nezvestných.
Dagmar Šalyová (*1939), ktorá vtedy útok na Bratislavu zažila ako dieťa, spomína:
„Otec ma zobral na roh Dunajskej a Lazaretskej a tam sme sa dívali, ako tá Apollka horí.“ Dym z rafinérie videli vraj až vo Viedni a nehoreli len budovy, ale aj ľudia, ktorí ležali v mlákach ropy.
Tragédie vojny si musíme pripomínať – nielen pre úctu k obetiam, ale aj preto, aby sme pochopili, prečo k nim došlo. Slovensko bolo v tom čase súčasťou vojnového konfliktu na strane agresora. Obeťami sa stali nevinní ľudia – civilisti, robotníci, deti. Sú to obete vojny, ktorú rozpútalo nacistické Nemecko a jeho spojenci – medzi nimi aj ľudácky režim vtedajšej Slovenskej republiky.