Anna Franková: Dievča, ktoré chcelo, aby jej slová prežili vojnu

Autor: Martina Lábajová | Dátum: 12. 6. 2025

Anna Franková: Dievča, ktoré chcelo, aby jej slová prežili vojnu
Pred 96 rokmi sa vo Frankfurte nad Mohanom narodila Anna Franková.
Stala sa hlasom 1,5 miliónov židovských detí, ktoré zomreli počas holokaustu. Denník, kam si zapisovala svoje pocity, ciele, nádeje aj postrehy z prežívania v úkryte, dostala v deň svojich 13. narodenín. Keď začula v britskom rádiu výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, ktorá mala slúžiť na historické účely, svoj denník začala prepisovať do knižnej podoby.
Po tom, čo Hitler v roku 1933 vyhlásil, že Židia sa stali zodpovednými za všetky ekonomické a sociálne problémy, Anna sa s rodičmi a staršou sestrou Margot, presťahovala do Amsterdamu.
V roku 1942 sa skryli v nepoužívaných priestoroch firemného skladu, do ktorého viedol jediný vchod cez dvere ukryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Neskôr sa k nim pridali ďalší Židia a o malý životný priestor sa tak muselo podeliť 8 osôb.
Ich úkryt bol prezradený 4. augusta 1944, po takmer 761 dňoch v stiesnených podmienkach, pričom sa nikdy s istotou nezistilo, kto ich prezradil. 3. septembra 1944 boli naložení do posledného vlaku, ktorý odchádzal z Holandska do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Anna so sestrou sa dostali do tábora Bergen-Belsen, kde kvôli katastrofálnym hygienickým podmienkam vypukla epidémia týfusu. Anna sa starala o svoju sestru až do jej smrti a sama zomrela len niekoľko dní po nej v marci 1945 vo veku 15 rokov. O niekoľko týždňov neskôr bol koncentračný tábor oslobodený britskou armádou.
Jediný z rodiny prežil Annin otec Otto, ktorý dopomohol k tomu, aby Denník Anny Frankovej uzrel svetlo celého sveta. A to doslova – jej denník je vydávaný v miliónových nákladoch a bol preložený do 60 jazykov.
Anna neprestávala veriť v dobro ľudí aj napriek zlu, ktoré zúrilo za dverami jej úkrytu. Vďaka svedectvu, ktoré zachytila vo svojom denníku, si generácie mladých čitateľov dokážu prostredníctvom jej myšlienok lepšie predstaviť hrôzy holokaustu.