Keď zákon neslúži spravodlivosti…
15. mája 1942 schválil Slovenský snem ústavný zákon o vysťahovaní Židov. Táto odporná legislatívna norma nielen spätne legalizovala transporty židovského obyvateľstva z územia ľudáckeho štátu (prvý odišiel z Popradu už 25. marca 1942), ale hlavne vytvorila ďalšie podmienky pre perzekúciu Židov a ich systematický odsun do nacistických pracovných, koncentračných a likvidačných táborov.
Zákon, ktorého prijatie si dnes pripomíname, bol ukážkou, ako legislatíva v totalitnom štáte neslúži nastoleniu skutočnej spravodlivosti a ani nie je nástrojom ochrany života a majetku svojich občanov. Podľa tohto zákona totiž „vysťahované osoby“ – predtým všetko občania štátu, ktorý sa ich teraz na základe rasových predsudkov zbavoval – prišli o občianstvo a ich majetok prepadol v prospech štátu, resp. v prospech tzv. arizátorov.
Nech je nám aj dnes, keď mnohým imponujú autokratické a totalitné formy vlády mementom, že totalita a genocída vždy začínajú nenávistnými prejavmi a legislatívou, ktorá obmedzuje menšiny, slobodnú politickú súťaž, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť. Presne tak to robili fašisti a neskôr aj komunisti.