Vladimír Šnídl
Autor je redaktor Denníka N, špecializuje sa aj na tému šírenia dezinformácií. Je autorom knihy Pravda a lož na Facebooku, o hoaxoch a konšpiračných teóriách prednáša aj na školách.
Podľa psychologičky Vladimíry Čavojovej je časť ľudí apriori nastavená na prijímanie príbehov, ktoré budú iné než v takzvanom mainstreame. Bez ohľadu na ich vierohodnosť.
Pred rokom v máji sa slovenským Facebookom šírilo video s prezidentom Tanzánie Johnom Pombem Magufulim. Jeho meno poznal zo Slovákov málokto, dôležitý bol obsah.
Prezident vtedy priniesol údajné dôkazy, že so správami o pandémii covidu-19 niečo nie je v poriadku. Na tlačovej konferencii oznámil, že jeho vedci údajne našli koronavírus aj vo vzorkách od kozy či z papáje.
„Znamená to, že by všetky papáje mali byť v izolácii. Keď si všimnete niečo takéto, tak viete, že s testami sa tu hrá veľmi špinavá hra,“ hovoril prezident Magufuli.
Záznam jeho vystúpenia s českými titulkami mohli vidieť až stovky tisíc Slovákov. Video trafilo do obdobia, keď čoraz viac ľudí začalo pochybovať, či pandémia nie je podvod. Takzvaná prvá vlna sa väčšine Slovákov vyhla a len málokto mal v tom čase s covidom osobnú skúsenosť.
O desať mesiacov neskôr prezident Magufuli zomrel. Podľa niektorých svedectiev podľahol covidu, z ktorého sa predtým vysmieval.
Hviezdy InfoVojny
Tento text nie je primárne o prezidentovi Tanzánie, ale skôr o kanáloch, ktoré sa profilujú ako šíritelia podobných sprisahaneckých teórií. Video o koronavíruse v papáji zobralo vážne napríklad dezinformačné rádio InfoVojna.
„Prezident Tanzánie: Našli sme koronavírus v papáji a kozách. Nepanikárme. Politici by túto situáciu mali prestať používať ako agendu,“ písala InfoVojna v titulku.
Internetovému rádiu, ktoré založili odídenci z podobne zameraného Slobodného vysielača, sa počas pandémie opakovane darilo ovládnuť sociálne siete podobným typom obsahu.
Ich produktom sa stala aj košická právnička Adriana Krajníková. Počas jesene InfoVojna pomáhala propagovať Krajníkovej „odboj“ proti pandemickým opatreniam.
Do širokého povedomia vstúpila košická právnička hlavne v októbri, keď presvedčila mladú rodičku, aby sa tesne pred pôrodom hádala s pôrodníkmi o to, aby nemusela nosiť rúško a podstupovať testy.
Podľa košickej nemocnice tým ohrozila priebeh samotného pôrodu a zbytočne zaťažila lekárov, dezinformačná scéna v čele s InfoVojnou Krajníkovej aplaudovala:
„JUDr. Krajníková spolu s odvážnou mladou mamičkou dosiahli prvé veľké víťazstvo nad covid totalitou. Bábätko zostáva po narodení s matkou aj bez testovania,“ písala InfoVojna.
Výrobca internetových fám
Krajníkovej popularita išla o niekoľko mesiacov do úzadia, keď sa situácia zhoršila a nemocnice sa naplnili covidovými pacientmi, z ktorých mnohí zomreli. Slovenská advokátska komora jej v januári navrhla pozastaviť výkon advokácie, pretože svojím konaním „závažne znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu“.
V tom čase bolo už dávno zabudnuté aj video s prezidentom Tanzánie, ktorého sa koncom februára neúspešne snažili zachrániť pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu na súkromnej klinike.
InfoVojnu tento vývoj neovplyvnil, iba sa pretransformovala na iné témy: spochybň¬ovanie očkovania a jeho zástancov.
Tento rok v marci sa jej podarilo vypustiť ďalšiu fámu, v ktorej obvinila lekára Vladimíra Krčméryho, že údajne robil v Afrike nedovolené pokusy s očkovaním. Aj tento ničím nepodložený príbeh sa vo veľkom šíril sociálnymi sieťami.
„Odporcovia vakcinácie nemajú veľa argumentov na spochybnenie očkovania, takže sa snažia spochybňovať ľudí, ktorí ho odporúčajú. Vidím za tým ich pomstu,“ reagoval Krčméry, ktorý podal trestné oznámenie.
Stačí ísť proti mainstreamu
Publicisti, ktorí sa venujú fenoménu hoaxov, pravidelne dostávajú otázku, prečo ľudia dezinformačným zdrojom stále veria. Prečo šíria správy médií, ktoré ich v rozpore s tisíckami úmrtí presviedčali, že covid je podvod.
Jedno z vysvetlení sa skrýva práve v ich flexibilite. Úspešným dezinformačným hráčom stačí, ak v danej chvíli idú znovu proti mediálnemu prúdu, pričom môžu aj popierať to, čo šírili niekoľko týždňov predtým.
Keď sú štandardné médiá plné varovaní pred covidom, na dezinfoscéne rezonuje spochybňovanie choroby. Keď štandardné médiá píšu o agentoch ruských tajných služieb, na dezinfoscéne rezonuje kritika Západu.
Podľa psychologičky Vladimíry Čavojovej je časť ľudí apriori nastavená na prijímanie príbehov, ktoré budú iné než v takzvanom mainstreame. Bez ohľadu na dôkazy.
„Mainstreamové zdroje informácií považujú za súčasť sprisahania. A pokiaľ danú teóriu odmietajú autority, ako sú vedci, odborníci či médiá, tak je to pre nich dôkazom jej pravdivosti,“ hovorí Čavojová.
Od biologickej zbrane k ivermektínu
Tento princíp pochopili aj viacerí politici, ktorých politická budúcnosť je závislá práve od úspechu na sociálnych sieťach. Príkladom je poslanec Smeru Ľuboš Blaha.
Keď minulý rok v marci dorazila pandémia na Slovensko, témou štandardných médií bola Čína, odkiaľ sa nový koronavírus rozšíril do sveta. Blaha, naopak, prišiel s hypotézou, že covid môže byť skôr biologická zbraň z USA.
„Ľudia sa ma pýtajú, aký je pôvod koronavírusu. Mnohí sú presvedčení, že ide o americkú biologickú zbraň, a nevycucali si to z prsta – v Rusku, Iráne a Číne s takouto verziou médiá a štátni predstavitelia otvorene pracujú,“ písal pred rokom Blaha.
Prešiel rok, úvahy o americkej biologickej zbrani sú dávno zabudnuté, princíp však zostáva. Štandardné médiá sa venujú téme očkovania, dezinfoscéna šíri, že ľudia si majú radšej hromadne nasadzovať ivermektín, ktorého účinky proti covidu sú sporné.
„V kontexte úmrtí na vakcíny je úplne najlepšie, ako sa tu straší vedľajšími účinkami iverkmektínu. Pri očkovaní prižmúrime obe očká, keď nám umierajú ľudia, no pri experimentálnej liečbe sa ideme tváriť, že humánny ivermektín je vstupenka do pekla,“ písal Blaha v marci tohto roku.
S ivermektínom na kyslíku
Zatiaľ posledným zo slovenských politikov, ktorý sa takouto technikou snaží uspieť, je poslanec Tomáš Taraba, predseda strany ŽIVOT – národná strana, ktorá je známa aj ako „kuffovci“.
Keď na jeseň vláda i médiá varovali pred príchodom takzvanej druhej vlny, Taraba písal, že „korona je pre zdravých soplík“.
Ubehlo niekoľko mesiacov, miesto spochybňovania závažnosti covidu sa aj Taraba pridal k prúdu, ktorý sa pandémiu snažil poraziť ivermektínom. Až 12-tisíc zdieľaní mal v marci Tarabov status, v ktorom vládu kritizoval, že údajne nechce z Francúzska doviezť zásielku tohto lieku.
„Takto funguje tento bordel štát pod vedením ľudí, čo sa teraz vydierajú na koaličnej rade a na ľudí nemyslia,“ písal Taraba.
Realitu napokon vlastným príkladom dokumentoval Tarabov poslanecký asistent a člen predsedníctva jeho strany Miroslav Vetrík.
V marci sa nakazil chorobou, ktorá podľa jeho predsedu mala byť pre zdravých len „soplík“. Na Facebooku Vetrík oznámil, že sa spoľahne na vitamíny a ivermektín. Nepomohlo. Pred Veľkou nocou sa odfotil, ako leží v nemocnici na kyslíku s obojstranným zápalom pľúc. V súčasnosti už je z nemocnice doma.
Ako na to reagoval poslanec Taraba?
„Pre veľa ľudí, možno drvivú časť ľudí, je to soplík. Pri ostatných je to lotéria a je to spojené s vážnymi komplikáciami,“ hovoril po hospitalizácii svojho spolupracovníka.
Čakanie na riešenie z Bruselu
V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by sa v takto nastavenom svete sociálnych sietí malo niečo zásadnejšie zmeniť. Čiastkový posun je len v tom, že štát si dôsledky tohto stavu uvedomuje.
Už Matovičova vláda si do programového vyhlásenia včlenila záväzok, že bude viac bojovať proti dezinformáciám – napríklad tým, že sa na školách pokúsi zaviesť osvetu.
„Vláda bude klásť dôraz na budovanie odborných vedomostí, zručností a kompetencií absolventov, ako aj na rozvoj ich schopnosti flexibilne reagovať na zmeny, spolupracovať, kriticky myslieť, využívať technológie vo svoj prospech, odolávať konšpiráciám a dezinformáciám a zároveň rozvíjať svoju tvorivosť, etické správanie a schopnosť prevziať zodpovednosť.“
Z praktickej stránky zatiaľ došlo k niektorým čiastkovým posunom. Štát napríklad posilnil komunikáciu na sociálnych sieťach, zvlášť pri vyvracaní neprávd okolo covidu či očkovania.
Príkladom je facebooková stránka ministerstva zdravotníctva, ktorá bola pred pandémiou takmer neviditeľná. V súčasnosti dokážu jej najúspešnejšie príspevky zasiahnuť aj milión používateľov Facebooku.
Podľa niektorých expertov však reálny zlom môže priniesť až regulácia sociálnych sietí. Teda pravidlá, ktoré ich prinútia, aby boli zodpovedné za to, ak sa nimi šíri nepravdivý obsah.
„V Bruseli sa regulácia sociálnych sietí pripravuje. Výhodou je, že v Bruseli ešte Facebook nezapustil také lobistické korene. Nevýhodou je, že regulácia má byť hotová až v roku 2024, čo je zúfalo neskoro. Už teraz nám spôsobujú veľké ekonomické škody rôzne antivakcinačné hnutia, ktoré sa šíria cez Facebook a snažia sa odrádzať ľudí od očkovania,“ poznamenala česká odborníčka na dezinformácie Alexandra Alvarová.