Vladimír Búřil sa narodil 11. mája 1942 ako vojnové dieťa rodičom s českými koreňmi.
Vyrastal v maloburžoáznej rodine vo vile na Kolibe v Bratislave. V roku 1944 ju museli kvôli náletom opustiť a ukryť sa u rodiny na Šumave. Tam ich oslobodila americká armáda. Ich vilu zasiahol granát a sídlia v nej najprv nemecká armáda a neskôr sovietska. Po tom, ako vilu opravili, sa tam vrátili, ale v roku 1952 ju museli kvôli režimu opustiť. Presťahovali sa do sídliskovej časti 500 bytov v dnešnom Ružinove. Prvé tri ročníky absolvoval Vladimír na Kolibe v 2. národnej škole. Potom pokračoval na chlapčenskej škole na Kvačalovej ulici. Neskôr prešiel na Jedenásťročnú strednú školu. V roku 1959 pokračoval na vysokej škole, stavebnej fakulte – odbor pozemné stavby a konštrukcie. Venoval sa mnohým športom. Vesloval v lodenici Slovan Bratislava Ústredného národného výboru. Hrával basketbal, aj futbal a v hokeji sa stal dvojnásobným majstrom akademikov so stavebnou fakultou. Školu skončil v roku 1966, v tomto roku sa aj oženil s krasokorčuliarkou Agnesou, rod. Wlachovskou. V roku 1969 sa im narodil syn Vladimír a v roku 1971 Peter. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy zažili manželia na Gurzufe na Kryme, kde sa stretli s obrovskou ruskou propagandou. Obidvaja synovia sa venovali profesionálne hokeju. Dô dôchodku odišiel v 71 rokoch.
Pamätníčky a pamätníkov českej národnostnej menšiny dokumentujeme vďaka projektu Dokumentujeme Príbehy 20. storočia českej národnostnej menšiny – 35. výročie Nežnej revolúcie, ktorý podporil Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.