Ján Michalko sa narodil 10. decembra 1936 v Košiciach. Jeho otec Michal Michalko bol vojak z povolania a mama Paulína Michalková, rod. Imrichová zdravotná sestra.
Jánova rodina prežila 2. svetovú vojnu v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec sa zúčastnil Slovenského národného povstania, kde zohral významnú úlohu. Po vojne sa rodina presťahovala späť do Košíc, kde Ján navštevoval gymnázium. Po maturite v roku 1954 pokračoval vo štúdiu medicíny na Lekárskej fakulte UPJŠ, kde sa aktívne zapájal do športu (bol členom Atletického klubu Slávia Košice).
Vojenská nemocnica Košice bola miestom, kde Ján Michalko absolvoval postgraduálne štúdium v rokoch 1960 až 1962. V tomto období sa zoznámil so svojou manželkou Elenou, vynikajúcou klaviristkou a lekárkou. Ich rodina bola poznačená tragédiou, keď im zomrel prvý syn. Napriek tomu sa im narodili dve dcéry a syn, všetky deti excelovali v športe a vzdelaní.
Neskôr sa stal hlavným lekárom v Stíhacom leteckom pluku v Líně u Plzně, kde pôsobil od roku 1962 do roku 1965. Po tomto období sa vrátil do Košíc, kde začal pracovať na Vyššom leteckom učilišti, kde vykonával rôzne funkcie v oblasti zdravotnej služby od roku 1965 až do roku 1998.
Medzi jeho významné funkcie patrila pozícia náčelníka zdravotnej služby a polikliniky na Poliklinike Vojenskej leteckej akadémie, kde pôsobil od roku 1984 až do svojho odchodu do dôchodku. V tejto úlohe sa staral o komplexnú zdravotnú starostlivosť pre vojakov a ich rodiny a riadil zdravotný tím.
V roku 1994 bol menovaný za prvého hlavného odborníka pre letecké lekárstvo armády Slovenskej republiky, čím sa stal kľúčovým hráčom vo vývoji a implementácii leteckého lekárstva v armáde.
V období normalizácie sa Ján Michalko stal aj športovým lekárom. V rokoch 1965 až 1967 bol lekárom hokejového oddielu Dukla Košice a VSŽ Košice. Po ukončení pôsobenia v hokeji sa v roku 1967 stal lekárom futbalistov oddielu Lokomotíva Košice. V tejto pozícii pôsobil až do roku 1994, pričom počas svojej dlhoročnej praxe sledoval a liečil množstvo talentovaných futbalistov, čím prispel k ich športovému rozvoju a výkonom.
Jedným z vrcholov jeho kariéry bolo pôsobenie ako lekár futbalistov ČSSR na olympijských hrách v Moskve v roku 1980, kde zabezpečoval zdravotnú starostlivosť pre československý futbalový tím.
Od roku 2002 pamätník si užíva bezstarostný život dôchodcu.
Natáčanie športových legiend podporila Nadácia Tipsport.