Ladislav Szalay sa narodil 23. mája 1929 v Trnave.
Matkina rodina pochádzala z Moravy a do Trnavy sa presťahovali kvôli práce v cukrovare krátko po prvej svetovej vojne. Rodina z otcovej strany mala maďarské korene, ale po roku 1849 sa poslovenčili. Otec pracoval na Okresnom súde v Trnave až do 50. rokov, keď nechcel byť účastný procesov s ľuďmi, ktorí neodovzdali štátu to, čo mali. Ladislav vyštudoval osemročné katolícke gymnázium a navštevoval ho aj počas druhej svetovej vojny. Na škole sa paradoxne stretol s odmietavým postojom pedagógov voči klérofašistickej politike slovenského štátu a sám zachránil jedného židovského spolužiakova pred deportáciou v roku 1944. Po maturite nastúpil na Vysokú školu komerčného inžinierstva, ale po nástupe socializmu sa štúdium veľmi zmenilo. Následne sa zamestnal na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa po úvodnej pedagogickej činnosti začal venovať výskumu ekonomiky Slovenska v rokoch 1918 – 1928. Keďže výskum nedopadol podľa predstáv recenzentov, musel svoju vedeckú činnosť ukončiť a zamestnal sa v redakcii časopisu Roháč až do roku 1973, keď ho prepustili po tom, ako odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy a Poučenie z krízového výboru. Po troch mesiacoch na neplatenej dovolenke, počas ktorých mu Biľakov zať znemožnil vrátiť sa naspäť do akadémie, ho zobrali znovu do učtárne redakcie za najnižší plat, hoci mal najvyššie vzdelanie. Krátko po novembrových udalostiach 1989 založil Slovenský denník a stál pri myšlienke založiť kresťanskú stranu – KDH (Kresťanskodemokratické hnutie). Zostavením programu poverili Ladislava, ale napriek volebnému úspech ho z KDH vypovedali. Po dvoch rokoch zanikol aj denník. V roku 2018 vydal Ladislav na vlastný náklad knižku k stému výročiu vzniku Československa pod názvom Triumf propagandy.
Príbeh pamätníka bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia českej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.