Oľga Mišíková sa narodila 26. septembra 1946 vo východočeskom Novom Meste nad Metují.
Mama pochádzala z Trebišova a otec z Čiech z obce Borová a k Oľge pribudli ešte brat František a sestra Dáša. Počas druhej svetovej vojny sa otec dostal do československej armády pod vedením generála Karla Kutelvašra. S mamou sa zoznámili na zábave v Trebišove a hoci sa Oľga narodila v Novom Meste nad Metují, po pol roku sa rodina presťahovala späť do maminho rodného Trebišova, kde pamätníčka nastúpila do školy. V roku 1952 sa však kvôli otcovej práci opäť presťahovali do Čiech, pričom najprv žili pri mamkinej sestre v meste Dvůr Králové nad Labem a neskôr sa usadili v Trutnově, kde bol otcovi ako riaditeľovi Zelovocu pridelený byt. Oľga bola počas základnej aj strednej školy veľmi aktívne dieťa. Venovala sa profesionálne hádzanej a basketbalu a bola členkou pionierskej organizácie. Po maturite v roku 1964 sa prihlásila do československej armády, kde pôsobila štyri roky. Otec bol členom Komunistickej strany Československa, no v auguste 1968 nesúhlasil s okupáciou, na základe čoho prišiel o prácu a rodina sa presťahovala späť do Oľginho rodného Nového Mesta nad Metují. Po povinnej vojenskej službe pamätníčka dostala prácu kultúrnej a športovej referentky ROH v Peci pod Sněžkou, kde sa zoznámila so svojim budúcim manželom Emilom Mišíkom z Piešťan. Po svadbe sa spoločne presťahovali do Piešťan, kde sa im narodili tri dcéry. Emil pracoval v Jednotnom roľníckom družstve a Oľga bola väčšinu času na materskej dovolenke, pričom sa venovala fotografovaniu a móde. Po materskej sa zamestnala v strojárenskom priemysle. Manželia sa aktívne zúčastňovali akcií revolučného novembra 1989. Oľga sa stala členkou hnutia Verejnosť proti násiliu, kde písala zápisy. Zmeny, ktoré priniesla revolúcia v rodine s privítali s veľkým nadšením a pamätníčka bola v prvých slobodných voľbách zvolená na kandidátke Zelených za poslankyňu mestského zastupiteľstva v Piešťanoch. Neskôr pracovala ako vedúca predajne s odevmi a po čase sa jej podarilo otvoriť si vlastný butik. V súčasnosti sa už na dôchodku venuje vedeniu českého spolku v Piešťanoch, študuje na Univerzite novej doby v Prahe a voľný čas trávi v kruhu rodiny. Medzi jej záľuby aj naďalej patria móda a fotografovanie.
Príbeh pamätníčky bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia českej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.