Jiří Balajka (*1936)

Jiří Balajka sa narodil 18. mája 1936 v českom Zlíne, vo vtedajšej vychýrenej baťovskej nemocnici.

Otec Vítězslav Balajka pochádzal z deviatich detí, z učiteľskej rodiny. Mamička Věra, za slobodna Mullerová sa narodila v rakúskom Linzi a mala troch ďalších súrodencov. Okrem syna Jiřího, mali spolu tiež o päť rokov staršiu dcéru, Dagmar. Po svadbe bol Vítězslav stiahnutý Jánom Baťom do jednej z jeho pobočiek v Zlíne. Stal sa tak vedúcim daňového oddelenia celej jeho firmy. Jiří po absolvovaní základnej ľudovej školy v roku 1947 začal navštevovať miestne reálne gymnázium, odkiaľ bol po februári 1948 preradený do meštianky. Kvôli buržoáznemu pôvodu a postoju komunistického režimu Jiří v rokoch 1951 až 1953 navštevoval Strednú odbornú garbiarsku školu v Otrokoviciach. Následne do roku 1957 sa mu podarilo absolvovať Strednú priemyselnú školu s rovnakým zameraním, tiež v Otrokoviciach. Ešte v roku 1957 sa mu predsa len podarilo dostať na chemickú fakultu v Bratislave, kde úspešne spromoval v roku 1961. Po štúdiu nastúpil do Výskumného ústavu pre ropu a uhľovodíkové plyny v Bratislave. Dlho sa tam neohrial, keďže za dva mesiace musel nastúpiť na dvojročný výkon povinnej vojenskej služby. V roku 1963 sa vrátil späť do ústavu, kde pôsobil ešte dva roky. V roku 1965 sa stihol Jiří oženiť s Jankou z Trnavy, s ktorou mal dvoch synov Michala a Juraja a dve dcéry Danielu a Elenu. Keďže neskôr potrebovali chemika v bratislavskom Výskumnom energetickom ústave, začal tam pracovať a pôsobil tam do roku 1993. Počas Pražskej jari sa Jiřímu podarilo získať ašpirantúru. Počas Nežnej revolúcie sa Jiří stal šéfom VPN na pracovisku. Po roku 1993 sa rozhodol Jiří z Energetického ústavu odísť úplne a robieval rôzne zákazky pre ministerstvá, firmy a podobne. Takto Jiří fungoval do roku 2004, kedy si založil živnosť a riešil obchodovanie s emisiami. V súčasnosti je stále veľmi aktívny a na dôchodku pracuje ako overovateľ pre ekologickú firmu Astraia a tiež pripravuje projekcie pre SHMÚ.

Príbeh pamätníka bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia českej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.