Henryk Feliks sa narodil 28. júna 1952 v poľských Siemianowiciach, detstvo a rannú mladosť prežil v neďalekých Katoviciach, odkiaľ pochádzala aj jeho mama Jozefa.
Jej rodina žila síce na okraji mesta, ale mali aj kúsok gazdovstva a niekoľko hospodárskych zvierat. Jozefino detstvo bolo plné práce v domácnosti a na poli, školy a častých návštev kostola. Pamätníkov otec Antoni pochádzal z početnej rodiny, pôvodom z opolského vojvodstva, neskôr sa prisťahovali do Myslovíc kúsok od Katovíc, kde mali obchod. Neskôr, počas kolektivizácie, prišli obe rodiny o pozemky. Antoni slúžil počas druhej svetovej vojny ako tankista, v roku 1941 však kvôli zrazneniu nohy službu ukončil, následky pociťoval do konca života. Henryk mal o päť a pol roka staršieho brata Jerzyho. Počas základnej a čiastočne aj strednej školy chodil Henryk k charcerom – poľským pionierom. Na vysokej škole sa pamätník zameral na automobilový priemysel a motory a mal možnosť stať sa neskôr asistentom na katedre, život ho však napokon zavial do Československa. Henryk neskoršie ochorel na hongkongskú chrípku, a čaj v kombinácii s užitým liekom uňho vyvolal takú silnú alergickú reakciu, že ho lekári ledva zachránili. Následky, stopy na koži, si mal na odporúčanie lekárov doliečiť v morskej vode. Ocitol sa tak aj s bratom na dovolenke v Bulharsku, kde spoznal riaditeľa mliekarenskej firmy z Bratislavy s dvoma dcérami – jednou z nich bola aj pamätníkova budúca manželka Emília. Do Bratislavy sa Henryk presídlil v roku 1978 a predchádzala tomu dlhá byrokratická odysea na poľských úradoch. Niekoľko úradníckych absurdít ho čakalo aj v Bratislave, napríklad, keď miesto klasického pasu dostal akýsi konzulárny, ktorý bolo treba často predlžovať. Pamätník vystriedal na Slovensku viacero zamestnaní. Niekedy pamätík premýšľal o tom, že keby bol ostal v Poľsku, mal by sa profesijne omnoho lepšie, ale neľutuje. Má podarené manželstvo, syna a vnukov.
Príbeh pamätníka bol zdokumentovaný v rámci projektu Dokumentovanie Príbehov 20. storočia poľskej národnostnej menšiny, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.