Nadia Rosa, za slobodna Fialová, sa narodila 27. apríla 1938 v Bratislave ako jediné dieťa v rodine so židovským pôvodom.
Jej matka Reneé Beerová, neskôr Fried, pochádzala z Bratislavy, z rodiny obchodníka s kobercami a záclonami. Nadin otec Alexander Fried pochádzal z Klátovej Novej Vsi a pôsobil ako obchodný zástupca v americkej firme, ktorá sa zaoberala filmovou produkciou. Počas druhej svetovej vojny sa rodina rozdelila. Nadin otec zostal kvôli pracovným povinnostiam vo vtedajšej Juhoslávii, kde bol zadržaný a umiestnený do koncentračného tábora. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť a cez Turecko sa dostal do Palestíny, kde sa pridal k anglickej armáde. Naďa s matkou zostali v Bratislave so starými rodičmi. Vďaka hospodárskej výnimke sa nemuseli skrývať až do roku 1944. Po vypuknutí SNP musela celá rodina odísť do úkrytu, kde však boli odhalení. Putovali do tábora v Seredi a neskôr do Terezína. Nadi a jej matke Renée sa podarilo tieto hrôzy páchané na židovskom obyvateľstve prežiť. Po vojne sa stretli s otcom, s ktorým emigrovali na niekoľko rokov do Anglicka, kde Naďa navštevovala katolícku internátnu školu svätého Sacramenta. V júni 1947 sa vrátili späť do Bratislavy, kde Naďa nastúpila na osemročnú základnú školu. Po prevrate v roku 1948 otec stratil prácu vo filmovej produkcii americkej spoločnosti a stal sa sociálnym referentom v pozemných stavbách. V roku 1952 bol Nadin otec zatknutý a uväznený na tri mesiace, späť sa vrátil vo veľmi biednom stave. Pamätníčka neskôr nastúpila na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. Po absolvovaní štúdia na základe vyštudovaného odboru nastúpila v roku 1962 do novej fabriky v Boleráze pri Trnave, kde sa zaoberala biochémiou mikroorganizmov v tunajšom laboratóriu. Vydržala tam štyri roky, avšak s mnohými problémami. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa v roku 1968 Naďa s manželom rozhodli pre emigráciu. Emigrovala bez rodičov, odišla s nimi len manželova matka. Vybavili si trojdňový výlet do Viedne, odkiaľ sa už nevrátili. Neskôr sa usadili v kanadskom Hamiltone, kde žijú dodnes.
Príbehy pamätníkov a pamätníčok boli zdokumentované vďaka projektu, ktorý podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne.