Pamäť ako referencia. Prečo stále musíme bojovať s totalitami

Sandra Polovková
Autorka je riaditeľkou Post Bellum SK.

FOTO: Dominik Janovský

Zvíťazili sme nad fašizmom a nacizmom? Oficiálne áno, ich porážkou v 2. svetovej vojne. Na výročie osláv víťazstva nad ideológiami, ktoré zdevastovali demokraciu, otvorilo Post Bellum 8. mája 2023 výstavu v Múzeu holokaustu v Seredi.

Štátny sviatok, kedy si pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom, sa stal aj otváracím dňom výstavy Pamäť ako referencia: Kritické kontexty slovenského štátu v súčasnom vizuálnom umení. V Múzeu holokaustu v Seredi ju môžete vidieť až do 7. septembra.


Holokaust sa nestal zo dňa na deň. Predchádzala mu kríza v spoločnosti po 1. svetovej vojne, ktorá otvorila priestor populizmu a politickým frázam v podobe jednoduchých riešení. Demokratickou cestou sa ujal moci režim, v ktorom sa nielen demokracia, ale aj slobody a ľudské práva s ňou spojené, úplne vytratili. Fakty veľkých dejín sa snažíme na výstave vyrozprávať prostredníctvom historickej chronológie.
To, ako vývoj udalostí ovplyvnil životy obyčajných ľudí, vám tiež ukážu krátke filmy z tvorby Post Bellum a Nórskeho centra pre štúdium holokaustu a menšín.


Autori a autorky Daniela Krajčová, Klára Kusá, Zorka Lednárová, Marcel Mališ, Erika Mészárosová, Matúš Maťátko a Filip Sabol zase vo svojich vizuálnych dielach využívajú pamäť ako referenciu.
„Väčšina autorov diel prezentovaných na výstave sa venuje individuálnemu štúdiu autoritárskych režimov, totalitnej propagande, vizuálnej kultúre tej doby, ale aj orálnej histórii mapujúcej dopady politických rozhodnutí na konkrétne ľudské životy. Autori hľadajú v spleti historických vrstiev zástupné témy, ktoré by mali potenciál vytvoriť kontext so súčasnou politickou a spoločenskou situáciou,” vysvetľuje kurátorka výstavy Bohunka Koklesová.


Do časového vývoja udalostí sme zámerne začlenili aj dve dôležité vyhlásenia z obdobia, kedy by sme už mali byť s našou temnou nedávnou históriou vyrovnaní. Kľúčovým míľnikom nášho demokratického vývinu bolo pre nás jedno z prvých vyjadrení po páde režimu v roku 1989.


V tom čase už demokratická Slovenská národná rada a Vláda Slovenskej republiky vyhlásili a sľúbili, že už nikdy nezídu z cesty, ktorú charakterizuje úcta k slobode, tolerancia, demokracia, zákonnosť a láska medzi ľuďmi bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženstvo či presvedčenie.


Je rok 2023 a nielen Slovensko, ale celý svet prežíva rôzne podoby krízy. Naše slobody a ľudské práva, ktoré chráni krehký demokratický systém, sú dennodenne ohrozované. Technológie, ktoré prinášajú množstvo benefitov, otvárajú priestor aj nekontrolovateľnému šíreniu dezinformácií. Práve nim na Slovensku dôveruje podľa prieskumov viac ako tretina občanov. Mnoho ďalších nedôveruje vôbec nikomu a ničomu.


V posledných rokoch prežívame krízu hodnôt, autorít, vojenský konflikt na našich hraniciach, rozdeľovanie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných, konzervatívcov a liberálov, nikdy nekončiaci antisemitizmus, priepastné rozdiely medzi bohatstvom a chudobou, nedodržiavanie a neumožnenie domáhania sa ľudských práv pre všetky skupiny obyvateľov nášho štátu.


V 21. storočí sme umožnili, aby politické subjekty, ktoré glorifikujú slovenskú ľudácku republiku spolu s fašizmom a nacizmom, boli súčasťou parlamentu. Ich populistické kabáty si prezliekajú s akýmkoľvek konfliktným naratívom, aký v spoločnosti dominuje.


Ak sme už raz zvíťazili nad fašizmom a nacizmom, dodajme, že sme v roku 1989 zvíťazili aj nad komunizmom a socializmom. Zvolili sme si geopolitickú cestu Západu, a teda liberálnej demokracie.
Pripomínajme si to denne a spoznávajme našu nedávnu minulosť. Praktiky nástupu totalít sa od seba dramaticky neodlišujú. K získaniu moci dokážu využiť akúkoľvek krízu.


Spájajme sa preto v obrane slobôd a ľudských práv. Všetkých a bez rozdielov. Argumenty ako: “Nie som rasista / historik / lekár / (a mnoho ďalších), ALE…” odstráňme a nahraďme jednoduchým: “Všetci sme ľudia, i keď s rozdielnymi názormi.”


Pamäť ako referencia
Kritické kontexty slovenského štátu v súčasnom vizuálnom umení

Múzeum holokaustu, Kasárenská 1005/54, Sereď
vernisáž: 8. mája 2023 o 17:00
finisáž: 7. september 2023
Kurátorka výstavy: Bohunka Koklesová
Vystavujúci autori a autorky: Daniela Krajčová, Klára Kusá, Zorka Lednárová, Marcel Mališ, Matúš Maťátko a Filip Sabol, Erika Mészárosová
Historický kontext a príbehy 20. storočia: Matej Beránek, Dominik Janovský, Martina Lábajová, Sandra Polovková
Architekt výstavy: Peter Liška
Grafický dizajnér: Marek Novák
Produkcia: Nina Pompošová
Projekt s názvom HISTORY DEFINES OUR FUTURE je realizovaný v rámci programu “Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca” spolufinancovaného z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014-2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Správcom programu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Výstavu realizujeme s finančnou podporou EVZ Foundation
Hlavný organizátor:
Post Bellum SK
Partneri:
Slovenské národné múzeum, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum holokaustu v Seredi
Edah o.z.
The Norwegian Center for Holocaust and Minority Studies
Mediálni partneri:
Denník N
Citylife.sk
Rádio_FM
BigMedia s.r.o.