Jaroslav Vrubel sa narodil v Moravskej Ostrave 17. mája 1940. Biologická mama sa volala Šarlota Píchová. Biologický otec Richard Fischer bol židovského pôvodu. Jaroslav bol štyri roky ukrývané dieťa vo Frýdlante nad Ostravicí v kláštore medzi rádovými sestrami. V dvanástich rokoch bol adoptovaný. Od roku 1948 žili v Otrokoviciach. Jaroslavov biologický otec, ktorý žil v Manchesteri v Anglicku, sa pokúšal získať syna do čiastočnej starostlivosti. Nepodarilo sa mu však presvedčiť Jaroslavovu adoptívnu matku, aby sa presťahovali do Anglicka. V päťdesiatych rokoch rodina prišla o všetko, komunisti im ako živnostníkom všetko zobrali a žili iba z malého dôchodku. V roku 1954 nastúpil do učenia v bývalých Baťových závodoch. Samotné štúdium, ktoré bolo spojené s praxou, ho veľmi bavilo. Následne si Jaroslav urobil aj pedagogickú školu a neskôr pracoval ako majster odborného výcviku a majster vo výrobe. Po čase získal aj výučný list v odbore strojný zámočník a zvárač. V roku 1969 bol Jaroslav povolaný na vojenské cvičenie do Českých Veleníc. Počas voľna dňa 9. septembra 1969 sa mu podarilo nebadane prejsť cez hranice a ujsť do Rakúska. Emigroval do Švédska, kde pracoval vo firme Goodyear. Po štyroch rokoch sa do Československa vrátil. Za emigráciu bol odsúdený na dva roky a vo väzení strávil štrnásť mesiacov. Začiatkom osemdesiatych rokov sa zamestnal vo výrobnom podniku v Nitre, kde sa zoznámil so svojou druhou manželkou Marikou. Novembrové udalosti prežil na námestí v Nitre, kde sa zúčastňoval demonštrácií. Po otvorení hraníc sa Jaroslav po rokoch opäť stretol so svojimi kamarátmi zo Švédska z čias emigrácie. V deväťdesiatych rokoch podnikal v oblasti pneuservisov. Dnes je na dôchodku a žije v Bratislave.
Príbeh pamätníka sme zdokumentovali vďaka projektu Príbehy 20. storočia – česká národnostná menšina, ktorý bol podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.