Elisheva Braun Lapidot sa narodila 30. októbra 1955 v Ramle v Izraeli. Ramle bolo miesto v Izraeli, ktoré prijímalo množstvo nových prisťahovalcov z celého sveta. Svoje detstvo opísala ako bezproblémové a šťastné. V mladosti Elisheva veľmi nepociťovala ťažobu prežitia holokaustu zo strany svojej rodiny, ako to bývalo v prípadoch druhej generácie bežné. Obaja jej rodičia totiž o hrôzach z holokaustu počas jej mladosti nikdy nerozprávali.
Pamätníčka vyrástla ako jediné dieťa svojich rodičov a po škole sa rozhodla narukovať do organickej skupiny sionistickej mládeže v izraelskej armáde (ďalej „NACHAL“ ). Súčasťou vojenskej služby bola polročná dobrovoľnícka služba v kibuci, a tak sa v septembri 1973 ako osemnásťročná ocitla v kibuci Yiftach neďaleko libanonských hraníc. Tam pomáhala starať sa o deti, ktoré chodili do miestnej škôlky.
Elisheva po skončení vojenskej služby začala študovať na univerzite v Haife sociálnu prácu. Na bakalárske štúdium, ktoré neskôr úspešne ukončila, nastúpila spoločne s dievčatami z NACHALu. Neskôr pokračovala v štúdiu komunikácie v Jeruzaleme a potom začala pracovať v oblasti komunikácie.
Elisheva bola vnučkou doktora Artura Weisa a jeho ženy Elizabeth, ktorí boli zavraždení počas holokaustu. Je dcérou Zuzany Braunovej z Košíc, ktorá prežila Osvienčim a pochod smrti.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore projektu Stories of 20th Century – The second generation Holocaust survivors (recording), ktorý podporil Dutch Jewish Humanitarian Fund.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.