Občianske združenie Príbehy 20. storočia zdokumentovalo v priebehu roka 2022 a prvých mesiacov roka 2023 realizovalo projekt „Príbehy 20. storočia – poľská národnostná menšina“.
Cieľom projektu bolo vyhľadanie a zdokumentovanie pamätníkov a pamätníčok 20. storočia, ktorí sú príslušníkmi poľskej národnostnej menšiny žijúcimi na Slovensku. Počas priebehu trvania projektu „Príbehy 20. storočia – poľská národnostná menšina“ boli kontaktované viaceré pobočky poľského klubu na Slovensku a boli identifikovaní štyria pamätníci a pamätníčky poľskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. V priebehu roka následne pokračoval proces dokumentovania ich životných príbehov, ktorý pozostával zo samotného natáčania, výskumu archívnych prameňov, spracovania nahrávok a výsledného publikovania v online archíve Memory of Nations.
V rámci výskumu tak doli zadokumentované životné príbehy: Ryszard Zwiewka, Beata Iwona Wojnarowska, Július Michník, Beata Westerych Zazrivcova.
Ryszard Jerzy Zwiewka sa narodil 13. septembra 1950 v poľskom meste Piła.
Jeho otec sa ako príslušník poľskej armády dostal počas druhej svetovej vojny do nemeckého zajatia, ale v roku 1944 sa stal vojakom nemeckého vojska a pri Plzni bol zajatý Američanmi. Po vojne sa rodina usadila v meste Piła a otec pracoval ako pekár. Ryszard začal navštevovať základnú školu v roku 1957 a stal sa členom skautskej organizácie. Keďže rodina bola katolícka, navštevovali pravidelne bohoslužby v kostole. V roku 1964 nastúpil na strednú školu chemickú a v roku 1968 sa so spolužiakmi zúčastnil protestov v Poznani proti stiahnutiu hry Dziady z Varšavského divadla. Na vysokú školu sa dostal až rok po maturite. Študoval na vysokej škole poľnohospodárskej v Poznani a súbežne s tým absolvoval povinnú vojenskú službu a dôstojnícku školu u námorníctva. Počas návštevy študentiek zo Slovenska v Poľsku sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Gabrielou. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa zamestnal na univerzite, ale v roku 1978 sa rozhodli s manželkou zosobášiť, pričom Ryszard opustil Poľsko a prisťahoval sa na Slovensko. Pre svoje poľské občianstvo mu nebolo umožnené pracovať na akademickej pôde. Po príchode na Slovensko a neúspešnom pohovore do Slovenskej akadémie vied sa zamestnal v Milexe, po deviatich rokoch v projekčnej kancelárii. V 90. rokoch si založil firmu na dovoz strojov pre potravinársky priemysel, po čase však začal využívať znalosť dvoch jazykov, poľského a slovenského, a už 25 rokov sa venuje prekladom a tlmočeniu.
Príbeh pamätníka sme zdokumentovali vďaka projektu Príbehy 20. storočia – poľská národnostná menšina, ktorý bol podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.