
Občianske združenie Príbehy 20. storočia realizovalo v priebehu roka 2022 a prvých mesiacov roka 2023 výskumný projekt „Príbehy 20. storočia – maďarská národnostná menšina“.
Cieľom projektu bolo vyhľadanie a zdokumentovanie životných príbehov pamätníkov a pamätníčok 20. storočia, ktorí sú príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku. Počas priebehu trvania projektu „Príbehy 20. storočia – maďarská národnostná menšina“ boli kontaktované maďarské národnostné a kultúrne spolky a boli identifikovaní pamätníci a pamätníčky maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. V priebehu roka následne pokračoval proces dokumentovania ich životných príbehov, ktorý pozostával zo samotného natáčania ich životných príbehov, výskumu archívnych prameňov, spracovania nahrávok a výsledného publikovania v online archíve Memory of Nations.
V rámci výskumu tak boli zadokumentované životné príbehy: Eva Králiková, Peter Plichta a Jozef Istenes.
Výskumný projekt Príbehy 20. storočia – maďarská národnostná menšina bol zrealizovaný a podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.
Peter Plichta sa narodil 10. apríla 1948 v Nových Zámkoch. V rokoch 1946-1948 nútené presídľovanie obyvateľstva postihlo aj Petrovu rodinu. Hoci Petrovi rodičia nakoniec do Maďarska neodišli, väčšina rodiny z maminej strany presídlená bola. Po smrti svojho otca Petrov otec prevzal stolársku dielňu a stal sa živnostníkom. Po siedmych mesiacoch došlo ku komunistickému prevratu a k znárodneniu. Zo začiatku mohol zostať pracovať vo svojej bývalej dielni, avšak po krivom obvinení a odsúdení sa už ku svojej profesii vrátiť nemohol a musel odísť pracovať do novozámockej tehelne. Reslovakizáciu rodina jednoznačne odmietla. Do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch začal chodiť v roku 1954. V roku 1963 nastúpil na Strednú priemyselnú školu strojnícku v Komárne. Veľa športoval a venoval sa aj ochotníckemu divadlu v Csemadoku. V januári v roku 1968 narukoval na základnú vojenskú službu. Po jej absolvovaní sa zamestnal v novozámockom závode Elektrosvit ako strojár, technik. V Elektrosvite odpracoval 44 rokov. Popri zamestnaní aktívne pôsobil v Základnej organizácii Csemadoku a prvýkrát sa stal jej predsedom v roku 1984. Vo funkcii zotrval do roku 1986. V roku 1977 odmietol podpísať antichartu. V deväťdesiatych rokoch sa stal poslancom Mestského zastupiteľstva a bol ním niekoľko volebných období. V roku 1993 sa stal po druhýkrát predsedom Základnej organizácie Csemadoku a organizáciu viedol až do roku 2004. Vždy sa snažil byť pre každého prospešný a to bez národnostného, náboženského alebo akéhokoľvek iného členenia. Dnes je aktívnym dôchodcom.
Príbeh pamätníka sme zdokumentovali vďaka projektu Príbehy 20. storočia – maďarská národnostná menšina, ktorý bol podporený Fondom na podporu kultúry národnostných menšín.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.