Arie Ervin David sa narodil v Košiciach v roku 1936 do židovskej rodiny. Deportáciám do koncentračných táborov v roku 1942 sa vyhli vďaka výnimke pre hospodársky dôležitých Židov, ktorú vybavil pre svojich súrodencov mamin brat. V Humennom šili uniformy a čižmy pre gardistov. Rodičia taktiež disponovali krstnými listami, čo zachránilo matku, Arieho a jeho sestru pred deportáciou po potlačení SNP. Otca Nemci chytili a bol deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen, ktorý prežil. Po vojne otec v Košiciach úspešne podnikal a šetril na vysťahovanie do vtedajšej Palestíny. Arie bol aktívny v hnutí Hašomer Hacair a ako dvanásťročný sa vydal spolu so svojou skupinou začiatkom roku 1949 do novovzniknutého štátu Izrael. Zhodou okolností boli rodičia na tej istej lodi. Arie žil tri roky po príchode do Izraela sám v kibuci, potom absolvoval maturitu a stal sa účtovníkom. Od roku 1959 študoval chémiu a žil v Austrálii u matkinej sestry. Avšak, vždy vedel, že sa do Izraela vráti. Bolo to po siedmych rokoch. Mal už tridsať, za manželku si zobral Miriam, ktorá sa narodila v Prešove a narodili sa im dve deti. Dnes majú päť vnúčat a nechceli by žiť nikde inde ako v Izraeli.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore projektu Dokumentujeme príbehy 20.storočia – židovská menšina, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry SR.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.