Ján Juráš sa narodil 14. februára 1947 v Liptovskej Porúbke v rodine evanjelického farára Jozefa Juráša a Dariny, rodenej Šenšelovej, ako druhé dieťa. Mal staršiu sestru Ivicu a mladšiu Danicu. Jeho otec pôsobil počas Slovenského národného povstania (SNP) ako tajomník Revolučného národného výboru, napriek tomu s nástupom komunizmu k moci začalo jeho prenasledovanie. V roku 1953 bol sedem mesiacov v krutej vyšetrovacej väzbe, z ktorej si odniesol trvalé zdravotné následky. V roku 1962 bol odsúdený za vlastizradu na 13 rokov, ale po šiestich rokoch ho prepustili. Väzbu si odpykával vo Valdiciach, kde nadviazal hlboké priateľstvo aj s kardinálom Korcom. Ján ako dieťa navštevoval niekoľko základných škôl a podobne ako jeho sestry mal problémy s prijatím na akúkoľvek strednú školu. Nakoniec sa dostal na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Bratislave na zásah vtedajšieho predsedu vlády Jozefa Lenárta, ktorý bol rodákom z Porúbky a konfirmandom jeho starého otca seniora Ľudovíta Šenšela. Po maturite v roku 1966, opäť na zásah „zhora”, smel nastúpiť na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. S nástupom normalizácie musel štúdium prerušiť a dokončil ho diaľkovo roku 1973, kedy už pracoval ako odborný pracovník v Ústave vedeckej sústavy hospodárenia. V roku 1981 nastúpil ako technológ v Pôdohospodárskom projektovom ústave a po Nežnej revolúcii bol zvolený za jeho riaditeľa. Neskôr pôsobil ako spoločník v s. r. o. Agrocons Projekt, potom ako živnostník v Agentúre AP projekt. V roku 2005 založil občianske združenie Ars ante portas, kde pôsobí ako predseda doteraz. Predmetom činnosti združenia je organizovanie kultúrnych, duchovných a charitatívnych podujatí. V roku 2009 odišiel do dôchodku, žije aj s rodinou v Bratislave.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore Nadácie Orange.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.