Jela Špitková, vynikajúca husľová sólistka, sa narodila 1. januára 1947 v Novom Meste nad Váhom v rodine doktora práv. Otec Pavel Špitka, právnik, ktorý mal na starosti zastupovanie troch veľkých firiem, bol v tom čase viac než v dobrej pozícii, kým sa nezmenil režim. Jelina matka Oľga, slobodná Bogyaová, sa narodila v roku 1912 v rodine evanjelického farára. Rodičia Oľga a Pavel spolu chodili neuveriteľných jedenásť rokov, kým nepadlo rozhodnutie vziať sa. Svadba sa konala v roku 1941 a o tri roky neskôr sa narodil syn Igor a potom Jela.
V roku 1960 sa celá rodina presťahovala do Bratislavy. Jela študovala na miestnom konzervatóriu šesť rokov a úspešne ho ukončila v roku 1968. Z 53 huslistov, ktorí sa prihlásili na štúdium, ich prijalo len 17. Vďaka veľkému úsiliu a talentu, ktorým Jela disponovala, sa jej počas štúdia na konzervatóriu podarilo niekoľkokrát reprezentovať rodnú krajinu v zahraničí. Výnimočnou príležitosťou reprezentovať Československo bola pre Jelu v roku 1966 ponuka Európskeho mládežníckeho orchestra, ktorý sídlil v Londýne. Mala len 19 rokov a stala sa koncertnou majsterkou. Ako najlepšia absolventka ročníka získala päťročné štipendium na Moskovskej univerzite. Okupácia však zmenila jej plány. Presvedčila sa o tom počas pobytu vo Švajčiarsku, kde následne musela pre uzavreté hranice stráviť dva týždne v ubytovaní Červeného kríža. Po návrate domov študovala na dvoch univerzitách, vo Viedni. Postgraduálne štúdium absolvovala na Moskovskej univerzite a štúdium skončila vo veku 28 rokov v roku 1976.
Jela sa vrátila do Bratislavy, kde pôsobila na Vysokej škole múzických umení ako odborná asistentka. Univerzitu opustila v roku 1980 a rok strávila v Dánskom rozhlasovom orchestri. Od roku 1980 pôsobila dlhých 14 rokov v Salzburgu a od roku 1983 vyučovala aj na Viedenskej univerzite. V roku 2006 získala profesúru vo Viedni, ale aj v Prahe. O šesť rokov neskôr odišla Jela do Rakúska na dôchodok, no stále ostala vyučovať na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici, kde pôsobí dvadsiaty štvrtý rok. Počas svojej celoživotnej kariéry opakovane hrala v 61 štátoch. Nahrala tiež 900 minút svojho husľového repertoáru na platne a CD, ktoré sa predávajú po celom svete.
Tento príbeh bol zdokumentovaný vďaka podpore Nadácie Telekom.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.